Ako učiteľ sa človek nechcene ocitne v mnohých absurdných situáciách. Napríklad, keď pred tebou stojí študent, prst vrazený v nose, pohľad prázdny, hlava dutá a ty, hoci naozaj nechceš nikoho predčasne súdiť, si musíš položiť otázku: „Ako toto teľa vôbec zmaturovalo?!“
Presne to sa stalo týmto vysokoškolským učiteľom, ktorí sa nedávno na Reddite podelili o tragikomické historky so svojimi nie práve najbystrejšími žiakmi. Toto sú tie najvtipnejšie z nich.
1. Raz som strávil hodinu vysvetľovaním nášmu prvákovi, že každé párne číslo je deliteľné dvojkou.
2. Učím na štátnej vysokej škole, ktorá nevyžaduje maturitné vysvedčenie. Tie decká sú úplne duté. Jeden odo mňa chcel, aby som skontroloval každé slovo, ktoré napísal, aby vedel, že to „robí dobre“. V skutočnosti chcel, aby som mu nadiktoval všetky správne odpovede, lebo nemal o téme ani páru. Ďalší robil prezentáciu o knihe Pán múch. „Som rád, že zachránili všetky muchy. To bola moja najobľúbenejšia časť.“ Kto to čítal, si asi vie predstaviť, ako som sa zatváril.
3. Študentka vo svojej eseji spomenula, ako veľmi Mandela nenávidel židov. Chvíľu som si nad tým lámal hlavu a snažil sa zistiť, či mi unikli nejaké jeho antisemitské názory, a potom mi došlo, že myslela Mengeleho. Akože Josefa Mengeleho, nacistického Anjela smrti. Toto sú doslova dvaja najhorší ľudia, ktorých si niekto môže pomýliť.
4. Študentka odovzdala svoju prácu z bibliografie. Do zdrojov niekoľkokrát napísala „moja mama“.
5. Raz som učil identické dvojičky, ktoré odovzdali identické projekty, oba skopírované z identického zdroja, ktorý vybehne ako prvý, keď hodíte kľúčové slová do googlu. Obe dostali identické nuly.
6. Som z Marylandu a učím americkú históriu. Raz sa ma študent opýtal, či som prežila útok na Pearl Harbor. Nedokázal pochopiť, že som v tom čase ani nežila, a už vôbec nie to, že Pearl Harbor nemá nič spoločné s prístavom v Marylande.
7. Jedna študentka do záverečnej práce zakomponovala hneď niekoľko emotikonov. Ďalšia sa ma prišla opýtať, prečo som ju nenechal prejsť. Nuž, asi preto, že nebola na jedinej hodine, neodovzdala ani jedno zadanie a neunúvala sa prísť ani len na záverečné skúšky. Ale ktovie, možno som si len na ňu zasadol.
8. Moja žena učí a neustále ju udivuje, koľko technicky negramotných mladých ľudí učí. Polovica z nich nevie používať Excel, a čo Excel, niektorí dokonca ani Word. Nevedia si stiahnuť program, nevedia si ho sami nainštalovať… nechcem nikoho súdiť, ale v 21. storočí mi to príde prinajmenšom absurdné.
9. Som profesorom na pomerne malej škole kdesi v zapadákove, ktorá prijíma viac ako 80 percent všetkých uchádzačov. Spomínam si na chalana, ktorý by niečo nenakódoval, ani keby od toho závisel jeho život, a aj napriek tomu pracoval ako softvérový inžinier v celkom schopnej firme.
Nechcel prijať, že spolužiaci, ktorí ani nemajú prácu, sú lepší ako on, a už vôbec nevedel pochopiť, ako ho môže známkovať „banda nezamestnaných programátorov“. Keď sme ho nechceli nechať prejsť, lebo jeho kód nefungoval, začal sa nám vyhrážať smrťou. Potom išiel za vedením a vykšeftoval to na céčko.
10. Mal som študenta, ktorý sa mi snažil poslať mail cez Microsoft Word.
11. Raz mi študent so stopercentnou vážnosťou oznámil, že nebude prezentovať svoj projekt v deň, keď aj všetci ostatní, pretože „ho nemá ešte hotový a pôjde až zajtra“.
12. Jej práca z angličtiny bola jedna veľká hatlanina. Nie zlá štylizácia a sem-tam nejaká hrúbka, ale kopa slov, čo spolu absolútne nijako nesúvisela a aj škrečok na LSD by to napísal lepšie. Dala som jej Fx a ona mala ešte toľko chochmesu prísť za mnou do kabinetu a sťažovať sa. Vysvetlila som jej, že jej text nedával zmysel, a ona mi na to odvrkla: „To, že tomu nerozumiete kvôli svojej chabej angličtine, fakt nie je môj problém.“ To bolo prvýkrát, čo som niekoho vyrazila takmer aj s dvermi.
13. Jedna moja študentka (a keď sme pri tom, tak aj celá jej rodina) verila, že mikrovlnka mení DNA jedla a také zmutované jedlo je nebezpečné jesť. Wau. Jednoducho wau.
14. Učím fyziku na vysokej škole a toto dievča ma zubami-nechtami presviedča, že hodnota pí je 2,28. Nie a nie ustúpiť. To ,28 ešte ako tak chápem, keďže sú to dve pí, ale kde dostala tú dvojku… to mi je dodnes záhadou.
15. Nie som učiteľ, ale kamarát je. Zaskakoval na hodine v poslednom ročníku magisterského štúdia a tie decká nevedeli premieňať sekundy na minúty.
Zdroj: redmambo_no6 / Reddit
