9. V jednom bare ma oslovil úplne cudzí chlapík s ponukou, aby som nafotil pár záberov pre jeho web s obsahom pre dospelých. Žiadna nahota, len moje nohy na hrudi inej dievčiny. Bolo to mierne zvláštne a trochu trápne, ale tých päťdesiat dolárov stálo za to.
10. Bol som študent, nemal som ani cent a čakala ma schôdzka so ženou, ktorá sa mi páčila. Prehľadal som všetky autá v rodine a ledva naškrabal dvadsať dolárov. Vedel som, že ak ju budem musieť pozvať, som stratený. Našťastie nechcela. Možno aj preto sme dnes manželia.
11. Pred desiatimi rokmi som nemal kde bývať. Raz za mnou prišla staršia bezdomovkyňa, ktorú som poznal, a so slzami v očiach ma prosila o dvadsať dolárov na noc v hoteli. Chcela sa len osprchovať. Často sa so mnou delila o jedlo, tak som sa rozhodol jej pomôcť. Na parkovisku som našiel pokladničný blok na plienky za štyridsať dolárov, vrátil som ich v obchode a polovicu peňazí jej dal. Nikdy nezabudnem na jej úsmev.
12. Bol som bez práce a zúfalý. Kúpil som si v akcii veľké balenie cukríkov, ktorým sa končila trvanlivosť, a chodil po domoch s príbehom, že zbieram peniaze pre choré deti. Hanbil som sa, ale vďaka tomu som mal aspoň na nájom.
13. Zúčastnila som sa lekárskeho experimentu, ktorý skúmal vplyv extrémneho priberania a chudnutia na kostnú dreň. Desať dní sme jedli 6 000 kalórií denne, ďalších desať dní nič. Celý čas v nemocnici, pod dohľadom lekárov. Dvadsať dní hladovania a prejedania sa a na konci šek na sedemtisíc.
14. Raz som sa stretla s mužom z internetu, ktorý chcel kúpiť moje použité nohavičky. Poštou to nechcel, trval na osobnom odovzdaní. Potrebovala som peniaze, tak som súhlasila. Stretli sme sa v tmavej uličke, vymenili tovar a hotovo. Bol milý a nič sa nestalo, no dodnes mi behá mráz po chrbte, keď si spomeniem, čo všetko sa mohlo stať.
15. Dlhé biele fúzy, červený kostým a každé tri minúty iné dieťa na kolenách. Ho, ho, ho! Takto vyzerala moja sezónna práca – Santa Claus v obchodnom centre.
16. Vyrastal som v chudobe. Ako osemročný som túžil len po sladkých cereáliách, ktoré som vídal na bilbordoch. Prehľadal som celý dom, nazbieral pár gombíkov a začal ich predávať susedom. Nakoniec som si kúpil vysnívané cereálie, lenže doma nebolo mlieko. So slzami v očiach som si ich zalial vodou. Dnes, po štyridsiatich rokoch, sa na to usmievam. Mám dosť peňazí nielen na cereálie, ale aj na mlieko.
