Jeden článok s vysvetleniami pozoruhodných filmov, ktoré mali zamotanejší príbeh či záver, sme ti už priniesli. Teraz ti prinášame druhú várku zaujímavých titulov, ktoré prinútili k premýšľaniu nejedného diváka.
Bez ďalších rečí sa tak poďme pozrieť na vysvetlenia ďalších 5 snímok. Asi je to jasné, ale pre istotu to zdôrazníme: budú nasledovať spoilery.
1. My
Horor My od talentovaného Jordana Peela pozbieral v domovskej Amerike nadšené ohlasy, hoci prijatie divákov už nebolo také jednoznačne pozitívne ako v prípade jeho debutu Uteč. Možno za to môže aj fakt, že My je trochu zamotanejší príbeh a viac sa spolieha na symboly či metafory. Aj vďaka tomu ho mnohí diváci ťažšie interpretovali.
Vo filme vidíme, ako najprv rodinu Wilsonovcov napadnú ich tajomní dvojníci. Neskôr zistíme, že podobní dvojníci zaútočili na celú Ameriku, sú výsledkom vládneho experimentu a doteraz žili v podzemí, kde kopírovali životy ľudí na povrchu (a boli ich „tieňmi“, ako zaznie aj v samotnej snímke).
Uskutočnili však rebéliu, vyšli z podzemia a začali vraždiť ľudí na povrchu. Prečo? Pretože teraz konečne nadišiel čas, aby zaujali ich miesto a mohli žiť plnohodnotné životy. „Tiene“ v tomto filme predstavujú utláčané menšiny (rasové, sexuálne alebo akékoľvek iné), ktoré sú terčom diskriminácie a opovrhovania tých, čo žijú v blahobyte.
Záverečný twist
Zároveň v závere filmu prichádza nečakaný twist – dozvedáme sa, že hlavná hrdinka Adelaide v podaní Lupity Noyng’o je v skutočnosti „tieňom“ z podzemia! Ak si spomínate, hneď na začiatku filmu vidíme, ako sa Adelaide v zrkadlovom bludisku v lunaparku stretne s dvojníčkou Red.
Až v závere je nám ale ukázané, že Red v skutočnosti Adelaide zaviedla do podzemia k ostatným „tieňom“ a sama ju zastúpila na povrchu. To vysvetľuje aj to, prečo spočiatku nedokázala rozprávať (keďže „tiene“ sa dorozumievali len zvieracími výkrikmi).
Rovnako je jasné, prečo sa veliteľkou podzemnej vzbury stala práve skutočná Adelaide. Ako jediná dokázala rozprávať a ostatné „tiene“ tak vytušili jej výnimočnosť.
Za pozornosť tiež stojí, že mnohé symboly vzbury (červené kombinézy, jedna rukavica) boli prevzaté z popkultúry, konkrétne zo štýlu obliekania speváka Michaela Jacksona. Práve tričko s motívom Jacksonovej nahrávky Thriller totiž Adelaide v podzemí ostalo ako jediná spomienka na svet „tam hore“.
2. Počiatok
Aj sci-fi triler Počiatok od geniálneho Christophera Nolana svojho času poriadne rozvíril hladiny internetu a stal sa predmetom mnohých diskusií a teórií. Najviac pozornosti sa, pravdaže, sústredilo na samotný záver, ktorý bol natočený celkom nejednoznačne. Alebo nie?
Ako iste vieš, film sa dobrú väčšinu svojho času odohráva v snovej realite. Postava Cobba v podaní Leonarda DiCapria pracuje ako špičkový zlodej, ktorý ľudí okráda v ich snoch.
Aby sme to skrátili, v Počiatku na rozoznanie toho, či sa postava nachádza v sne alebo realite, slúži malý totem. Stačí ho roztočiť a sledovať. Ak sa bude neustále točiť, postava sa nachádza v sne. Ak sa točiť prestane, ide o realitu.
Sen či realita?
V samotnom závere sa Cobb stretáva so svojimi deťmi, ale divák nevie, či ide o realitu alebo sen. Cobb roztočí totem, ale nesleduje ho a odchádza za deťmi. Divák pozoruje točiaci sa totem, už to vyzerá, že sa prestane točiť a… nasleduje strih a záverečné titulky.
Išlo teda o realitu alebo sen? Podľa režiséra závisí odpoveď individuálne od každého diváka. On sám tvrdil, že pre Cobba v tejto chvíli prestalo byť dôležité, či sa nachádza alebo nenachádza v sne. Dôležité preňho bolo to, že zase mohol byť so svojou rodinou, nech už bola pravda akákoľvek.
3. Babadook
Pozoruhodný horor Babadook sa síce do našich kín nedostal, ale svojich divákov si našiel aj v tunajších končinách. Je ale pravdou, že na chuť mu prišli hlavne milovníci nezávislej kinematografie a artovejšie ladených hororov. Na prvý pohľad sa zdá, že film je relatívne pochopiteľný.
Vdovu Ameliu (Essie Davis) a jej syna (Noah Wiseman) začne terorizovať záhadný prízrak Babadook. Lenže, ako sa ukáže v samotnom závere, ktorý mnohých celkom zaskočil, všetko nemusí byť tak, ako sa javí na prvý pohľad.
Babadook sa vo finále pokúsi Ameliu posadnúť a následne zabiť jej syna. Amelia ho však premôže a prízrak utečie späť do pivnice (svojej skrýše). V závere zisíme, že Amelia sa s jeho prítomnosťou zmierila a nosí mu tam misky s červíkmi, aby sa najedol. Čo to teda znamená?
Nadprirodzeno alebo metafora?
Jednoducho to, že desivý Babadook nie je žiadnou nadprirodzenou entitou. Predstavuje potláčaný a nespracovaný zármutok hlavnej hrdinky, ktorá stále trúchli za svojím manželom, má problémy s výchovou syna a nevie, ako ďalej so životom.
Až keď sa dokáže svojmu strachu a emóciám postaviť čelom, dokáže sa s nimi vyrovnať, nenechá sa nimi ovládať (Babadookov útek do pivnice) a zároveň ich prijme ako súčasť svojej osobnosti (záver, keď si Amelia na Babadookovu prítomnosť zvykne).
Amelia si na konci uvedomí, že jazvy a zármutok si ponesie až do smrti, ale teraz už vie, že s týmito emóciami dokáže pracovať a žiť s nimi ďalej. Zároveň sa ich nechce zbaviť, pretože tým by sa zbavila aj samotnej spomienky na svojho milovaného manžela.
4. Čarodejnica
V prípade ďalšieho skvelého hororu Čarodejnica od talentovaného Roberta Eggersa je možno trochu prekvapivé, že spôsobil taký výbuch diváckeho nepochopenia. Kritici boli z Eggersovho diela nadšení, obľúbila si ho aj istá skupina divákov, ale väčšina bola filmom sklamaná.
Do istej miery sa to dá chápať. Čarodejnica sa vykašľala na primitívne ľakačky a stavila na budovanie atmosféry, pomalé stupňovanie napätia a psychologicky hodnoverné vykreslenie hlavných postáv. Kto očakával komerčný horor, musel sa logicky nudiť, a niet sa čo čudovať, že film nedokázal pochopiť.
Zapredanie duše
Ako sa dozvieme v samotnom závere, cap Black Phillip je v skutočnosti niečo zlovestnejšie. Na konci filmu ostane nažive len mladá Thomasin (Anya Taylor-Joy). Black Phillip k nej v mrazivej scéne prehovorí a začne ju lákať („Chcela by si ochutnať maslo? Mať krásne šaty? Chcela by si žiť v rozkoši? Chcela by si vidieť svet?“).
Thomasin sa ho spýta, čo si žiada na oplátku. Black Phillip sa zmení na vysokého muža v čiernom a vyzve Thomasin, aby sa podpísala do jeho knihy. Ona to urobí a následne Black Phillipa (ktorý je opäť vo svojej zvieracej podobe) nasleduje do lesa medzi ostatné čarodejnice, aby sa stala jednou z nich.
Z celej scény jasne vyplýva, že Black Phillip je v skutočnosti Satan (zaujímavosťou je, že v 16. storočí, v ktorom sa príbeh odohráva, bol diabol často zobrazovaný v podobe kozy či capa).
Ten Thomasin pokúša a ponúka jej rôzne slasti života, ktoré môže okúsiť, ak sa podpíše do jeho knihy. Podpisom uzatvára zmluvu s diablom a stáva sa jednou z čarodejníc. V závere tak získava slobodu, o ktorú bola ukrátená vo svojej nábožensky fanatickej rodine, ale za cenu straty svojej duše.
5. Joker
Skvelý komiksový triler Joker od režiséra Todda Phillipsa je pohľadom na zrod najznámejšieho a najväčšieho Batmanovho protivníka. Snímka si v domovskej Amerike odniesla polarizované recenzie, ale prijatie divákov bolo ohromne pozitívne.
Joker získal Zlatého leva z Benátok pre najlepší film festivalu a ušlo sa mu aj 11 oscarových nominácií (z víťazstva sa tešili Joaquin Phoenix a autorka hudby Hildur Guðnadóttir).
Stalo sa to všetko alebo nie?
Čo však viacerým fanúšikom nedávalo spať, bol práve záver filmu. Po tom, ako sa Arthur Fleck konečne stane Jokerom, nasleduje strih, a Flecka vidíme v psychiatrickej liečebni Arkham Asylum, ako sa maniakálne smeje. Psychiatrička sa ho spýta, čo je mu smiešne, na čo on odvetí, že si spomenul na jeden vtip.
Následne vidíme prestrih na malého Bruca Wayna v temnej uličke, kde ležia mŕtve telá jeho rodičov. Strih späť do liečebne. Psychiatrička sa opýta, či jej Fleck ten vtip povie, na čo on odvetí: „To by ste nepochopili.“ Potom vidíme, ako Fleck odchádza po chodbe a zanecháva za sebou krvavé šľapaje (náznak, že lekárku zabil).
Tento koniec divákom zamotal hlavy. Čo vlastne znamenal? Aký bol ten vtip, na ktorý si Arthur spomenul? Niektorí špekulovali o tom, že všetko, čo sme vo filme sledovali, bolo v skutočnosti len predstavou psychicky narušeného Arthura Flecka. Koniec-koncov, to, že postava trpela halucináciami, je vo filme jasne znázornené.
Je tiež možné, že všetko, čo sme videli, sa naozaj stalo, ale išlo o rozprávanie Flecka, ktorý sa s tým zveroval práve psychiatričke v závere. A keďže Fleck je nespoľahlivý rozprávač, nie je jasné, čo z jeho rozprávania sa stalo a čo nie. Isté je len to, že ide o Fleckovu verziu udalostí. To by aj celkom zapadalo do charakteristiky Jokera z komiksov, ale aj iných filmov, kde nikto nepozná Jokerovu pravú identitu a príbeh.
Existuje tiež možnosť, že sa všetky udalosti stali tak, ako sme ich videli, Flecka zatkli a umiestnili do Arkhamu. Prestrih na malého Bruca Wayna by mohol naznačovať, že Fleck si uvedomuje, že jeho triumf ako Jokera bude mať za následok zrodenie jeho úhlavného nepriateľa a strážcu zákona.
Fleckovi tak príde vtipné, že nepriamo on sám Batmana „stvoril“. Je ale jasné, že Todd Phillips natočil záver zámerne mnohoznačne, takže zrejme neexistuje jediné správne riešenie či teória.
Ak ťa tento článok zaujal, jeho 1. časť nájdeš tu.
