Všetci sa občas stretneme s filmami, pri ktorých si nie sme úplne istí, čo mali vlastne znamenať, alebo aká bola v skutočnosti ich pointa. Dobrou správou je, že pokiaľ je človek ochotný premýšľať a byť pozorný, tak na odpoveď často dokáže prísť.
V tomto článku ti predstavíme 5 filmov, ktoré možno viacerých divákov zmiatli, v skutočnosti sa ale dajú veľmi dobre vysvetliť. Z logiky veci budú nasledovať masívne spoilery.
1. Svet podľa Prota
Výborná dráma Svet podľa Prota od Iaina Softleyho rozpráva o mužovi, ktorý si hovorí Prot (Kevin Spacey) a tvrdí, že prišiel z planéty K-PAX. Neprekvapivo ho internujú v psychiatrickej liečebni, kde naňho dohliada psychiater Mark Powell (Jeff Bridges).
Ten Protovu verziu, pravdaže, neprijíma a snaží sa zistiť, kto jeho pacient vlastne je. Lenže naráža na podivné zistenia. Prot dokáže vidieť ultrafialové svetlo, má rozsiahle znalosti o vesmíre a planétach, ktorými uvádza do úžasu študovaných vedcov, a jeho prítomnosť pôsobí blahodarne na ostatných pacientov.
Prot zároveň Powellovi oznámi, že plánuje zo Zeme odísť 27. júla a vezme so sebou jedného človeka. Záujem o let na K-PAX má mnoho pacientov, Powell má ale málo času a rozhodne sa použiť hypnózu. Vďaka nej zistí, že Prot sa v skutočnosti volá Robert Porter. Jeho manželka a dcérka boli brutálne zavraždené a Porter sa následne pokúsil o samovraždu.
Telo sa však nikdy nenašlo a Powell príde s teóriou, že Porter si postavu Prota vytvoril ako spôsob vyrovnania sa s tragédiou, ktorá ho postihla. Keď nadíde dátum Protovho odchodu, Powell ho nájde v jeho izbe v katatonickom stave. Zároveň sa ale príde na to, že zmizla pacientka Bess (Melanee Murray).
V závere filmu sa Powell zariadi podľa Protovej rady a napraví vzťahy so svojím odcudzeným synom Michaelom (Aaron Paul).
Bol to mimozemšťan?
Svet podľa Prota rozhodne nie je filmom, ktorý by bol ťažko pochopiteľný či interpretačne náročný. Kľúčová otázka, ktorá ale divákov po jeho skončení trápila, znela: Bol teda Prot naozaj mimozemšťan, alebo išlo len o vymyslenú postavu Roberta Portera? Na to nie je príliš ťažké odpovedať. Stačí, ak človek pozorne sledoval náznaky v samotnom filme.
Z nich vyplýva, že Prot bol naozaj mimozemšťan a Roberta Portera „využíval“ len ako svojho hostiteľa. Naznačujú to aj Protove rozsiahle znalosti o vesmíre, planétach a niekoľkí pacienti, ktorým pomohol k úplnému vyliečeniu. A, samozrejme, aj to, že vidí ultrafialové svetlo (čoho ľudia nie sú schopní) a že v závere s ním zmizne aj Bess (ktorá sa nikdy nenašla).
2. Prekliate dedičstvo
Mrazivý horor Prekliate dedičstvo od Ariho Astera patrí medzi žánrové chuťovky. Hoci je pravdou, že viac si ho užijú milovníci náročnejších hororov, než tí, ktorí čakajú každých desať sekúnd nejakú ľakačku. Film si tiež vyžaduje pozorného diváka. Nie je síce nejako zvlášť náročný na pochopenie, ale počas sledovania je nutné dať si dohromady určité časti skladačky, aby v závere vytvorili ucelený obraz.
Film rozpráva o umelkyni Annie (Toni Collette), ktorej práve zomrela jej samotárska matka Ellen (Kathleen Chalfant), o ktorú sa starala. Smútok zaháňa prácou: stavbou miniatúr. Jej manžel Graham (Gabriel Byrne) je psychiater, deti Charlie (Milly Shapiro) a Peter (Alex Wolff) chodia do školy.
Po smrti Ellen sa ale v dome Grahamovcov začnú diať podivné veci. Na stenách sa objavujú zvláštne nápisy, okolo Charlie sa objavujú záhadní neznámi ľudia a samotná Charlie sa správa tiež veľmi zvláštne.
Preskočme niektoré udalosti (ak toto čítaš, iste si film videl). V závere dôjde k smrti Grahama aj Annie. Peter nájde ich telá a v podkroví tiež uvidí neznámych nahých ľudí. V strachu vyskočí z okna a k jeho telu sa znesie podivné svetlo.
Vyjde do domu na strome, v ktorom ho už čakajú rôzni ľudia. Tí ho korunujú (pričom ho oslovia ako Charlie) a oznámia mu pravdu: v skutočnosti je démonom Paimonom, jedným z ôsmich kráľov pekla. Ich cieľom bolo dať mu mužské telo, tak ako predpisuje rituál. Film končí hlasným volaním na slávu Paimonovi.
Čo to malo znamenať?
V prípade Prekliateho dedičstva je dôležité si uvedomiť, že príbeh sledujeme obrátenou optikou. Celý film je vlastne jedným veľkým rituálom sekty uctievajúcej démona Paimona. Rodina je od začiatku v jeho moci, hoci o tom nevie a nemôže uniknúť (čo je naznačené hodinou v škole, kde sa diskutuje o antických tragédiách a nemožnosti zmeniť svoj osud).
My toto všetko ale až do záveru netušíme, pretože príbeh je rozprávaný z pohľadu rodiny, ktorá je určená na obetovanie. V závere sa dozvieme, že zosnulá Ellen bola hlavou tejto sekty a v minulosti sa snažila svoju rodinu ovplyvňovať tak, aby pripravila Paimonovi ideálne podmienky.
Démon celý čas prežíval v tele Charlie, ale nemohol sa naplno prejaviť, pretože podľa rituálu potreboval mužské telo. Toto potvrdzujú rôzne náznaky. Na Charlie sa počas filmu usmievajú či kývajú jej neznámi ľudia (v skutočnosti členovia sekty). Jej smrť je tiež naplánovaná kultom (stĺp, ktorý ju pripraví o hlavu, je označený Paimonovým symbolom) a členkou sekty je aj Joan (Ann Dowd), s ktorou sa Annie zoznámi na skupinovej terapii.
Skrátka a dobre: všetko, čo sa celý film dialo, bolo rituálom, ktorý mal Paimonovi zabezpečiť nového hostiteľa, teda Petera. To sa v závere aj podarí a Paimonovi volajú na slávu.
3. Session 9
Zaujímavý horor Session 9 natočil Brad Anderson. Príbeh sa točí okolo skupiny robotníkov, ktorí majú za úlohu zrekonštruovať časť opustenej psychiatrickej liečebne. Ako ale iste tušíš, začnú sa diať zvláštne veci. Konkrétne narastá nervozita, paranoja a niekto ich začne jedného po druhom likvidovať.
V závere zistíme, že to bol ich šéf Gordon (Peter Mullan), ktorý si na to ale nepamätal. Je nám tiež odhalené, že predtým zabil aj svoju manželku Wendy (Linda Carmichael) a dcérku Emmu.
Dôležitou dejovou líniou sú tajomné staré nahrávky terapeutických sedení s pacientkou Mary s disociatívnou poruchou osobnosti. Tá v sebe ukrýva viacero osobností (Billy, Princezná) a jednou z nich je aj Simon, ktorý ju prinútil zabiť brata a svojich rodičov. Keď sa ho v závere psychiater spýta, kde žije, Simon odpovie: „Žijem v slabých a zranených, doktor.“
Psychická porucha či duchovia?
Mnohí diváci si iste kládli otázku, či Gordon zavraždil manželku a kolegov preto, lebo bol psychicky narušený, alebo preto, lebo ho v opustenej liečebni posadol duch Simona. Pri sledovaní Session 9 je možné prikloniť sa ku ktorejkoľvek z týchto možností. Napriek tomu ale máme zopár náznakov, ktoré by mohli naznačovať, že v celom príbehu zohrali (istým spôsobom) rolu nadprirodzené sily.
Keď Gordon vstúpi do budovy liečebne, začuje hlas Simona: „Ahoj, Gordon.“ My ako diváci v tej chvíli ešte Simona nepoznáme, takže nevieme, koho ten hlas bol. Spätne to ale pôsobí, akoby entita zvaná Simon ostala v liečebni a čakala na vhodnú obeť. A tou sa napokon stal Gordon. Simon povedal, že žije v „slabých a zranených“.
Gordon je od začiatku vystresovaný z práce, ale aj zo starostlivosti o dcérku a jeho psychika je oslabená. Okrem toho sa neskôr dozvieme, že jeho manželka ho omylom zranila, keď ju vystrašil a jej vypadol z rúk horúci hrniec cestovín a poranil Gordonovi nohu. V tejto chvíli sa v Gordonovi Simon „prebudí“ a zavraždí Wendy aj Emmu.
Táto situácia odkazuje na staré nahrávky s pacientkou Mary, v ktorej sa Simon tiež „prebudí“ po tom, keď ju jej brat omylom zraní. Simon ale nie je tradičný hororový duch, skôr predstavuje akúsi esenciu, niečo temné v psychike človeka, čo prebúdza v ľuďoch to najhoršie.
Vlastne ani nemusí ísť o nadprirodzenú entitu, ale skôr stvárnenie podvedomého zla v človeku, čo sa pri „správnej“ konštelácii dokáže predrať na svetlo a ničiť.
4. I’m Thinking of Ending Things
Surreálne ladená dráma I’m Thinking of Ending Things od Charlieho Kaufmana rozpráva príbeh mladej ženy (Jessie Buckley), ktorá so svojím priateľom Jakeom (Jesse Plemons) cestuje k jeho rodičom (Toni Collette a David Thewlis). V druhej dejovej línii sledujeme jeden pracovný deň staršieho školníka (Guy Boyd).
Už počas cesty sa začnú diať bizarné veci (v jednej chvíli sa zdá, že Jake počuje myšlienky svojej priateľky), ktoré pokračujú aj po príchode na rodinnú farmu. Mladá žena je oslovovaná rôznymi menami (Lucy, Louisa, Lucia a Ames), Jakeovi rodičia starnú a mladnú a žena prijme záhadný telefonát.
Keď sa pár vracia z návštevy, Jake spomenie niektoré udalosti, na ktoré si jeho priateľka nepamätá. Po ceste si kúpia zmrzlinu a napokon zastavia pred Jakeovou starou školou a začnú sa bozkávať.
Jake si uvedomí, že školník ich sleduje, a rozhodne sa ísť do budovy. Keď sa nevracia, jeho priateľka ho ide hľadať. Odohrá sa niekoľko surreálnych a snových scén, vrátane dlhej baletnej scény.
Školník sa vo svojom aute psychicky zrúti, vyzlečie sa a vráti sa do školy. Objaví sa pred ním halucinácia hovoriaceho prasaťa (odkaz na fakt, že Jake vyrastal na prasacej farme). V sále plnej ľudí Jake preberie Nobelovu cenu (pričom ako ďakovnú reč použije reč z filmu Čistá duša) a zaspieva pieseň z muzikálu Oklahoma. Posledný záber zobrazuje školníkovo auto zaviate snehom.
Kde je realita?
Iste sa našlo dosť ľudí, ktorí Kaufmanov film odpísali ako nepochopiteľný bordel. V skutočnosti je snímka ale relatívne dobre interpretovateľná. Kľúčom je, že hlavná hrdinka v podaní Jessie Buckley nikdy neexistovala. Ide o vymyslenú ideálnu partnerku Jakea. Zároveň treba dodať, že Jake a školník sú jedna a tá istá osoba. Príbeh, ktorý sledujeme (mladý pár ide na návštevu k rodičom) je v skutočnosti školníkova/Jakeova fantázia.
To vysvetľuje aj drobnú bizarnosť z úvodu, keď Jake počuje myšlienky svojej partnerky (isteže počuje, keďže ju sám vymyslel). Jeho priateľka je idealizovanou verziou ženy, s ktorou sa stretol pred mnohými rokmi, ale nebol schopný urobiť na ňu dobrý dojem. Vytvoril si teda jej rôzne verzie, ktoré sa filmom prelínajú.
V Jakeovej izbe môžeme tiež vidieť knihy, plagáty a filmy, na ktoré sa vo filme odkazuje (Čistá duša, Oklahoma či knihy básní, ktoré Jakeova partnerka recituje). V skratke povedané: Jake si svoju partnerku vytvoril na základe filmov, muzikálov či kníh, ktoré kedysi videl/čítal.
Jake v skutočnosti pracuje ako školník a trpí nejakou formou duševnej/neurologickej choroby (schizofrénia či Alzheimerova choroba). Príbeh, ktorý sledujeme väčšinu filmu, je jeho predstavou o tom, aký mohol byť jeho život, ak by mal guráž ženu svojich snov osloviť a zaujať ju.
Napokon sa mu ale aj táto fantázia rozpadne a on zažije psychické zrútenie. Záverečný pohľad na školníkovo/Jakeovo auto môže naznačovať, že zomrel/spáchal samovraždu. V závere titulkov ale počujeme niečo, čo by sa dalo interpretovať ako štartovanie motora. To by mohlo teóriu o samovražde vylučovať. Ale ktovie…
5. Annihilation
Sci-fi drámu Annihilation natočil talentovaný Alex Garland. Rozpovedal nám v nej príbeh biologičky Leny (Natalie Portman), ktorá sa spolu s ostatnými vedkyňami vydá preskúmať záhadný nový ekosystém Shimmer. Tí, ktorí sa tam vydali, záhadne zmizli, až na Leninho manžela Kanea (Oscar Isaac). Ten sa síce vrátil, ale je vlastne úplne iný. Lena chce zistiť, čo ho tak zmenilo.
Po vstúpení do Shimmer zistí, že na tomto mieste neplatia prírodné zákony a kvôli mutáciám sa tu objavujú záhadné nové živočíchy. Dôjde k viacerým bizarným udalostiam a my zisťujeme, že Shimmer je mimozemského pôvodu a pretvára pozemský priestor na niečo nové. Lene sa ho podarí zničiť a vráti sa k manželovi.
Tajomná oblasť s tajomstvami
V skutočnosti ale Shimmer dokáže vo svojom centre vytvárať dvojníkov. Lena vytvorí svojho dvojníka z kvapky krvi a pred ňou svojho dvojníka podobným spôsobom vytvoril Kane. Okrem toho je nám odhalené, že Lena bola manželovi neverná a zožiera sa výčitkami svedomia. Aj ďalšie členky tímu majú rôzne psychické a zdravotné problémy, čo nás privádza k hlavnej téme filmu: sebadeštrukcii.
Režisér potvrdil, že hlavnou témou filmu je ľudská tendencia k samozničeniu. Či už prostredníctvom nevery, alebo alkoholizmu. Rovnako je vo filme prítomná metafora toho, že ľudia majú tendenciu nielen ničiť samých seba, ale aj svet, z ktorého sa zrodili (zničenie Shimmer).
Film sa tak dá interpretovať ako zaujímavá sci-fi dráma o deštruktívnom vyrovnávaní sa s vlastnými chybami (nevera), ale aj ako metaforicky znázornený sklon ľudstva k ničeniu seba aj sveta okolo. Zaujímavosťou je, že podľa vedcov je jedným z dôvodov, prečo sme ešte nenašli žiadnych mimozemšťanov, fakt, že inteligentný život má v sebe zakódovanú tendenciu k samodeštrukcii.
V kontexte filmu predstavuje Shimmer osobnú časť každej z hrdiniek, pre Lenu je to jej konfrontácia s tým, že bola manželovi neverná. V závere vidíme, že dvojníci Leny a Kanea majú v očiach záblesk Shimmeru, hoci bola oblasť zničená.
To by mohlo naznačovať, že táto skúsenosť (nevera) z nich urobila iných ľudí (dvojníci) a že v nich stále žije myšlienka na to, čo sa im stalo (záblesk Shimmeru), ale že si odkázali odpustiť (ich vzájomné objatie).
