Vzdelávacie metódy v rámci školských inštitúcií sú už odpradávna zaužívaným spôsobom, ako každý jedinec na svete môže dosiahnuť určitý spoločenský status, nabrať minimálne základné vedomosti o fungovaní sveta a zaradiť sa do spoločnosti, kde neskôr nachádzame svoje pracovné alebo osobnostné miesto. Tieto metódy sa za históriu ľudí, podobne ako školstvo, postupne vyvíjali a menili.

Dnes sa nám z pamäti vynorí niekoľko vzdelávacích metód, ktoré si pamätáme ešte z detstva, keď sme navštevovali základné školy a učili sme sa počítať základné počty pomocou počítadiel s guľôčkami alebo základnú abecedu podľa šlabikárov, kde sme dookola precvičovali čítanie jednoduchých viet, ako napr. „Ema má mamu“, alebo, naopak, „Mama má Emu“.

Za pravdu by nám mohol dať každý, že tieto metódy, aj keď do určitej podoby formovali dnešnú spoločnosť, sú už pomerne zastarané. Na rad prichádzajú nové, modernejšie vzdelávacie metódy a prístupy, ktorých primárnou úlohou je zjednodušiť vzdelávanie a nájsť špeciálny spôsob aj pre deti, ako sa učiť bez odporu k domácim úlohám a vyhnúť sa stresu z preverovacích písomiek.

Jedným z týchto špeciálnych pedagogických prístupov je tiež alternatívny výchovno-vzdelávací program Montessori, založený pedagogičkou a lekárkou Máriou Montessori. Pedagogika typu Montessori je zameraná na podporu dieťaťa pri rozvíjaní jeho poznatkov a zručností. Filozofiou tejto metódy je, že dieťa sa vzdeláva pre uspokojenie samého seba, miesto uspokojenia učiteľa.

História vzdelávacieho programu Montessori

Aj keď tento pedagogický prístup zaraďujeme medzi moderné vzdelávacie metódy, jej vznik siaha až do roku 1897. Mária Montessori, zakladateľka pedagogického prístupu, po skončení lekárskeho štúdia začala plne rozvíjať novú formu vzdelávania s odlišnou filozofiou a metódami. Aby boli metódy účinné, navštevovala viacero kurzov pedagogiky na Univerzite v Ríme, kde sa učila o vzdelávacej teórii.