Podľa novej štúdie publikovanej v Adaptive Human Behavior and Physiology by muži s dominantnejším výzorom mohli mať vyššiu pravdepodobnosť, že ich prvorodeným dieťaťom bude chlapec. Výskumníci tento vzťah nezaznamenali u žien a ani medzi sebahodnotenou dominanciou či konkrétnymi rozmermi tváre – napríklad pomerom šírky a výšky – a pohlavím potomka. Výsledky tak prispievajú k dlhodobým diskusiám o tom, či a ako môže fyzická dominancia ovplyvňovať biologické procesy rozhodujúce o pohlaví dieťaťa, informuje portál PsyPost.
Výskumný tím pracoval so 104 heterosexuálnymi pármi s minimálne jedným dieťaťom, pričom rodičia vyplnili dotazníky o vnímaní vlastnej dominantnosti a poskytli fotografie svojich tvárí. Tie boli následne hodnotené vysokoškolskými študentmi, ktorí posudzovali mieru dominancie, príťažlivosti a mužnosti/ženskosti. Ukázalo sa, že „otcovia s dominantnejším výzorom mali vyššiu pravdepodobnosť, že ich prvorodeným dieťaťom bude syn“. Táto súvislosť pretrvávala aj po zohľadnení ďalších faktorov ako príťažlivosť, vek či mužnosť.
„Domnievam sa, že mnohí ľudia majú z bežného života pocit, že vlastnosti rodičov môžu ovplyvniť pohlavie dieťaťa,“ uviedol autor štúdie Benjamin Zubaly, nastupujúci doktorand na University of Michigan. „Moje osobné presvedčenie však je, že pohlavie potomka je čisto náhodné. Hypotézy evolučnej psychológie, ktoré sa snažia pohlavie predpovedať, ma zaujímajú práve preto, že nám umožňujú kriticky overovať naše intuície.“
„V našej vzorke romantických párov sme zistili, že otcovia s dominantnejším výzorom častejšie očakávali narodenie syna ako prvého dieťaťa. Je možné, že ak má žena v čase počatia vyššiu hladinu testosterónu, čo býva spojené s vyššou pravdepodobnosťou počatia syna, môže podvedome preferovať dominantnejšie vyzerajúcich partnerov. Na potvrdenie tohto mechanizmu je však potrebný ďalší výskum,“ dodáva autor štúdie.
