Vzostup, pád a znovuzrodenie legendy: Príbeh textilky Merina v Trenčíne, ktorá vstáva z popola do novej luxusnej štvrte

Predstav si mesto, ktoré dýchalo módou. Mesto, kde zvuk textilných strojov znamenal istotu, prácu a hrdosť pre celé generácie. Trenčín takýmto mestom bol. Dlhé desaťročia sa pýšil titulom „mesto módy“, a to najmä vďaka legende, ktorá niesla názov Merina. Dnes je však realita iná. Stará továreň stíchla, haly osireli a industriálne dedičstvo sa začalo strácať pred očami.

Príbeh textilky Merina, ktorá fungovala neuveriteľných 102 rokov, je plný slávy, svetového úspechu, ale aj trpkého konca a kontroverzných rozhodnutí. No tam, kde niečo staré definitívne končí, sa dnes rodí niečo úplne nové. Poď sa s nami pozrieť na fascinujúcu cestu fabriky, ktorá kedysi obliekala svet a dnes sa mení na modernú mestskú štvrť.

Francúzske korene pod Trenčianskym hradom

Celý tento veľkolepý príbeh sa začal písať ešte v roku 1907. Do Trenčína vtedy dorazili francúzski podnikatelia, bratia Paul a Jean Tiberghienovci. Pochádzali zo severného Francúzska, kde už úspešne vlastnili niekoľko textilných tovární.

V meste pod hradom Matúša Čáka sa rozhodli založiť firmu Tiberghien a synovia. Netrvalo dlho a fabrika sa začala raketovo rozrastať. Už o rok neskôr v nej pracovalo 300 ľudí, ktorí dokázali vyrobiť úctyhodných 400-tisíc metrov tkanín.

Začiatky však neboli jednoduché. Hoci firma v roku 1910 otvorila vlastnú pradiareň, všetok surový materiál musela naďalej dovážať z cudziny. Látky sa tkali striktne podľa francúzskych návrhov a prísnych technických predpisov.

Zaujímavosťou je, že s výrobou pomáhali odborníci priamo z Francúzska. Ešte v roku 1918 by si vo výrobe našiel zhruba tridsať rodených Francúzov. Keď vypukla prvá svetová vojna, stroje utíchli. Priestory fabriky nenašli využitie v textile, ale premenili sa na vojenskú nemocnicu a dôstojnícku školu.

Po vojne sa však život do továrne vrátil s ešte väčšou silou. Zásadný zlom nastal v roku 1922. Firma založila vlastnú dizajnérsku dielňu, takzvanú „dessinatúru“. Trenčania už nemuseli len kopírovať francúzske nápady, ale začali tvoriť vlastné, originálne vzory.

Prvým vedúcim tejto dielne sa stal Ignác Leitman. Doplnili ho talentovaní návrhári František Klauda a Erhart Alscher. Produkcia rástla takým tempom, že v roku 1930 fabrika vychrlila 900-tisíc metrov tkanín. Okrem toho bola továreň pre mesto kľúčová aj v inom smere. Už v dvadsiatych rokoch jej vlastná závodná elektráreň zásobovala energiou celý Trenčín.

Znárodnenie a zlatý vek trenčianskej Meriny

Po druhej svetovej vojne sa karta obrátila. V máji 1945 uvalili na továreň dočasnú národnú správu. V januári 1946 firmu definitívne znárodnili a začlenili pod národný podnik Slovena Žilina. Legendárne meno však prišlo až o čosi neskôr. Presne 4. júla 1949 oficiálne vznikol samostatný národný podnik Merina – vlnárske závody Trenčín. K podniku postupne pričlenili pobočné závody v Brezovej pod Bradlom, Nitrianskom Pravne, Nitrianskom Rudne, Novom Meste nad Váhom a v Topoľčanoch.