Náš svet ukrýva mnoho nebezpečných a zlovestných miest, no len niektoré za sebou nesú skutočnú históriu plnú nešťastia. Dejiny obsahujú viac než dosť udalostí, ktoré za sebou zanechali nezmazateľnú stopu, pripomínajúcu nám to, aké nehostinné a kruté miesto je naša realita. Web Ladbible priniesol informáciu o tom, že mladý írsky youtuber sa vydal navštíviť a zdokumentovať jedno z takýchto miest. Ide o opustený taliansky ostrov Poveglia.
Či už na týchto miestach nájdeš duchov, alebo nie, stále ťa dokážu zdemolovať len svojou ťaživou atmosférou. Vzduch týchto priestorov býva zamorený dusnom zla pochádzajúceho z minulosti. Lovci paranormálnych javov sa na tento ostrov vydávajú dosť často, pretože pre nich pôsobí ako dokonalé miesto na odhalenie existencie zla.
Väčšina ľudí si už z týchto lovcov robí srandu, keďže filmy o duchoch ich obvykle vykresľujú ako pomätencov. Treba však vyznačiť, že ostrov Poveglia je v tomto smere výnimočnejší, než sa môže zdať. Mladý youtuber sa na toto miesto vydal s tým, že tam strávi noc, a tu sa dozvieš, čo všetko zažil.
Čo sa stalo na ostrove Poveglia?
Ostrov Poveglia sa nachádza neďaleko Benátok, a ak sa naň chce človek dostať, musí sa nenápadne preplaviť cez veľkú vodnú plochu, uprostred ktorej ostrov stojí. Treba si ale dávať pozor, polícia neustále vyčkáva na toho, čo niečo takéto skúsi. Vstup na ostrov je totižto zakázaný.
Čo by však mohlo úrady nútiť do toho, aby strážili opustený a prírodou ovládnutý ostrov tak intenzívne? Nuž, počas 18. storočia sa ostrov stal útočiskom ľudí, ktorých talianska pevnina nechcela. Najprv sa tam teda vo veľkom sťahovali ľudia trpiaci morom a neskôr, v 20. storočí, sa z ostrova stal jeden veľký ústav pre mentálne chorých.
Ústav sa zatvoril v 60. rokoch a zanechal za sebou spustnutý a nikým neobývaný ostrov, kde ale stále stoja pôvodné budovy. Mnohí Taliani hovoria, že na ostrove musel zahynúť obrovský počet ľudí. National Geographic uvádza, že za čias moru na ostrove zomrelo približne 100 000 osôb.
Ostrov sa teda už za čias moru stal synonymom smútku a smrti. Ak sa tam tým pádom nachádza nejaká super-naturálna sila, tak jej veľmi príjemne nie je.
Prečo je vstup na ostrov zakázaný?
Ostrov je opustený už veľmi dlho a príroda si ľudské stavby obmotala tak, akoby ich mala na ostrove uväzniť. Budovy sú z tohto dôvodu považované za nebezpečné, môžu sa kedykoľvek zrútiť a ublížiť ďalším ľuďom. Akýkoľvek dobrodruh by na ostrove mohol riskovať život.
Ak by sa niekomu niečo na ostrove stalo, úrady by museli vyslať vrtuľník alebo loď, aby po neho prišla polícia. Tá by ho okamžite zatkla, keďže vstup na ostrov je prísne zakázaný. Na Povegliu sa ale dá dostať oficiálnym a legálnym spôsobom. Stačí požiadať o špeciálne dovolenie, ktoré úrady môžu žiadateľovi poskytnúť.
Naprieč rokmi sa na ostrov vybralo mnoho dobrodruhov a youtuberov, pričom všetci naznačili, že z miesta nemali dobrý pocit. Možno sú niektoré vyjadrenia týchto youtuberov nafúknuté, ale treba uznať, že história ostrova môže pre niekoho pôsobiť viac než odstrašujúco.
Čím si youtuber prešiel?
Na ostrov sa tentokrát vybrali írsky youtuber Dara Tah a jeho kamarát Matt. Spoločnými silami sa doplavili na ostrov, kde sa pustili do preskúmavania okolia. Okamžite ich zasiahol žalostný stav, v ktorom sa budovy nachádzali. Korene a rôzne výhonky ich rozoberali už niekoľko desiatok rokov.
Na zvyšných stenách si však všimli aj známky akéhosi moderného života. Obsahovali totižto grafity – symboly predošlých odvážlivcov, ktorí sa rozhodli ostrov navštíviť. Zanedlho sa na Povegliu zniesla noc a dvojica zostala čupieť v tme. Po krátkej chvíli ale vytiahli pomôcky na lov duchov.
Prístroje ich naviedli hneď do veľkej kostolnej veže, ktorá mala byť údajne najviac prekliata. Dvojica sa potom pokúsila komunikovať s duchmi, no veľa im nepovedali. Youtuber však neskôr priznal, že cez rádio začuli akési talianske slovo. To slovo im potom preložil taliansky kamarát a ten povedal, že to slovo znamenalo „odísť/cestovať“. Možno im duchovia hovorili, aby čo najskôr odišli.
Podivnosťou bolo, že taliansky prekladateľ začul v rádiu aj iné slovo – „výbušniny“. Normálne by to bral ako nejaký omyl alebo hru vetrov či vzdialenej ozveny. Údajne ho však potom na letisku prvýkrát v živote prehľadávali s tým, či náhodou pri seba nemá nejakú výbušninu.
