Z čajových vrecúšok tvorí knihy, jej diela majú svetové múzeá. Slovenka Tatiana prezradila, ako žije v USA (ROZHOVOR)

Krajinu tvoria kombinácie miest, ktoré poznám. Vytvorila som si tak svet, v ktorom sa cítim dobre. Dúfam, že divák v grafikách a knihách objaví niečo povedomé, ale zároveň môže zažiť neistotu, pretože všetko nespoznáva. Podobá sa to môjmu pocitu domova aj cudziny.

V USA žijem vyše dvadsaťpäť rokov, napriek tomu mi niečo chýba alebo niečomu nerozumiem. Niekedy mám pocit, že sem úplne nepatrím. Uvedomila som si však, že podobné chvíle zažívam aj na Slovensku.

Občas sledujem okolie ako cudzinka. Veci sa menia bez mojej prítomnosti a nejde iba o prostredie. Mení sa jazyk, niekedy sa musím opýtať na význam slova. Vtedy cítim, že už nie som so slovenskou kultúrou prepojená tak bezprostredne.

Vaše diela sú v zbierkach Victoria and Albert Museum, National Taiwan Museum of Fine Arts či knižníc MIT. Ako sa tam dostali?

Reagujem na výzvy, ktoré nájdem cez sociálne siete alebo umelecké kontakty. Prihláška však nezaručuje prijatie. Odmietnutí je veľa a človek musí skúšať ďalej. Pomáhajú konferencie, spolupráce a vlastná iniciatíva.

Keďže mám viacero výtlačkov, môžem diela prihlasovať do rôznych súťaží alebo sa zapájať do výmenných grafických súborov. Zvyčajne ich tvorí dvadsať až tridsať umelcov, ktorí spracujú spoločnú tému. Organizátor výtlačky rozdelí tak, aby každý získal prácu ostatných účastníkov.

Súbor sa môže vystavovať a jednu kompletnú sadu organizátor často ponúkne múzeu, univerzite alebo knižnici. Aj takto sa diela dostávajú do zbierok. Výstavy zároveň zvyšujú povedomie o tvorbe a prinášajú pozvania na ďalšie prezentácie či prednášky.

Takýto výmenný súbor môžem aj sama zorganizovať alebo sa prihlásiť do projektu niekoho iného. Jeho význam nespočíva iba vo výmene diel medzi autormi. Keď sa vystaví, prácu uvidia ďalší ľudia, spoznajú ju a niekedy nasleduje pozvanie na výstavu alebo prednášku. Kontakty, spolupráce a prezentácia tvorby sa tak navzájom prepájajú.

Nestačí teda iba tvoriť. Treba hľadať príležitosti, zviditeľňovať prácu a ďalej sa vzdelávať na tvorivých dielňach alebo umeleckých rezidenciách.

Učíte grafiku a knižné umenie. Ako vyzerá práca vysokoškolskej pedagogičky v USA vrátane pracovných a platových podmienok?

Amerických a slovenských študentov neviem porovnať, pretože som na Slovensku nikdy neučila. Moja práca na univerzite však určite nekončí prednáškou. Zahŕňa členstvo v komisiách, komunikáciu so záujemcami o štúdium, podporu študentov, komunitné projekty aj vlastný umelecký výskum. Ten predstavujú nové diela, výstavy a prezentácie na konferenciách či iných školách.

Po získaní umeleckého magisterského titulu MFA som začínala ako externá vyučujúca na čiastočný úväzok. Odmena predstavovala približne pätinu plného platu a nemala som zdravotné poistenie. Bola to možnosť získať pedagogické skúsenosti, no na bežné výdavky príjem nestačil. Aby som zaplatila nájom, potraviny a ďalšie potreby, učila som aj na troch ďalších miestnych vysokých školách.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Tatiana Potts (@cityoftajtania)

Neskôr som získala miesto hosťujúcej profesorky na plný úväzok so zdravotným poistením. Zmluva však platila iba rok, takže zostávala neistota, či ju predĺžia. Príjem bol výrazne vyšší, ale podmienky závisia aj od štátu. Na severe som zarábala viac než na juhu, no vyššie boli tiež životné náklady. Lepší plat preto automaticky neznamenal lepší život.

Systém postupného získavania stabilnej akademickej pozície vyžaduje počas šiestich rokov preukazovať výsledky vo výučbe, umeleckej kariére aj podpore univerzity. Patrí sem aj rozvíjanie výučby o digitálne postupy, laserové spracovanie, CNC technológie či 3D tlač.

Trikrát počas tohto obdobia pripravujeme rozsiahlu správu s opisom aktivít, výstav a diel vrátane fotografií. Schválenie dokumentácie umožňuje získať stabilnejšie postavenie a postúpiť na vyššiu akademickú pozíciu. Neskôr možno požiadať o ďalšie povýšenie.

Mohlo by ťa zaujímať:

Vulgarizmy, metafory aj hudba bez slov. Nepočujúci odborník vysvetlil, ako sa prekladajú piesne do posunkového jazyka

• Rozhovory
• Slovensko

Táto dokumentácia neobsahuje iba zoznam hotových diel. Zachytáva tiež výstavnú činnosť, zapájanie sa do univerzitného života a prácu vo výučbe. Nestačí teda venovať sa výhradne vlastnej tvorbe ani iba učeniu. Súčasťou požiadaviek je aj podpora študentov, spolupráca s komunitou a priebežné prispôsobovanie pedagogickej práce novým technickým možnostiam.

Z čoho výtvarník v USA žije? Dá sa uživiť predajom umeleckých kníh a ako určujete ceny?

Predstava, že by som žila iba z predaja vlastných diel, je pre mňa nepredstaviteľná. Samostatný umelec musí okrem tvorby hľadať záujemcov, predávať, propagovať sa a viesť účtovníctvo. Je to veľa rôznych úloh.

Mne poskytuje zázemie univerzita, preto od predaja nezávisím. Diela však predávam na výstavách alebo cez sprostredkovateľov a inštitúcie, ktoré si môžu účtovať približne štyridsaťpercentnú províziu. Musím ju zohľadniť v konečnej cene a zároveň premýšľať, či je práca ešte dostupná pre záujemcu.

Grafiky bývajú lacnejšie než maľby, pretože vznikajú v náklade viacerých výtlačkov. Najprv si zisťujem ceny podobných prác a potom zvažujem čas, náročnosť a veľkosť nákladu. Pri knihách rozhoduje aj to, či ide o jediný exemplár alebo viac kusov. Provízia sprostredkovateľa pritom nie je vždy rovnaká.

Aj pri určovaní cien je rozdiel medzi samostatnou grafikou a zložitou umeleckou knihou. Orientácia podľa podobných diel mi poskytne iba základný prehľad. Konečné rozhodnutie závisí od konkrétnej práce, jej spracovania a počtu exemplárov. Zároveň musím počítať s podmienkami predaja, najmä ak medzi mnou a kupujúcim stojí ďalší sprostredkovateľ.

Na univerzite môžeme žiadať granty, no súťaž o podporu je veľká. Treba sa naučiť pripravovať žiadosti a hľadať vhodné príležitosti na financovanie tvorby, cestovania či výskumu. Popritom učím, hodnotím práce, pripravujem výučbu a venujem sa študentom aj univerzitným povinnostiam. Na oddych zostáva málo času.

Keď podporu nezískam, niekedy investujem vlastné peniaze, aby som sa mohla posúvať ďalej. Príležitosti prichádzajú aj prostredníctvom pozvaní na skupinové výstavy.

Koľko stojí život v Severnej Karolíne? A viete si predstaviť návrat na Slovensko?

Jednu presnú sumu neviem uviesť. Záleží na práci aj lokalite. Zdražujú potraviny, benzín, bývanie a zdravotné poistenie, pričom platy nerastú rovnakým tempom.

Žijem v univerzitnom meste, kde sú nájmy vyššie než ďalej od univerzity. Jednoizbový byt pre jedného človeka stojí približne 900 až 1200 dolárov mesačne, navyše treba zaplatiť energie a internet. Študenti môžu náklady znížiť spoločným bývaním, ale za cenu menšieho súkromia.

V mojom malom meste potrebujete auto. Funguje iba autobus v univerzitnom areáli. Zdravotná starostlivosť je veľmi drahá: aj s poistením musím veľa doplácať z vlastného vrecka.

Na Slovensko sa vraciam rada, ale neviem si predstaviť, že sa náhle zbalím a presťahujem späť. Mala by som pocit, že začínam odznova. Nie je to však definitívne nie. Dokážem si predstaviť návrat na dôchodku. Kto vie, možno aj skôr.

Ďakujeme pekne za rozhovor a prajeme všetko dobré!