Akné môžeme považovať za civilizačné ochorenie, ktoré postihuje nespočetné množstvo ľudí. V minulosti sme boli zvyknutí, že postihovalo najmä pubertiakov, no dnes ním trpí deväť z desiatich ľudí, čo predstavuje väčšinu populácie. Kvôli čomu vzniká? Môže byť genetické, spôsobené stresom či mejkapom?

Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky sme opäť oslovili psychosomatickú kozmetičku Mayush, ktorá sa téme problematickej pleti venuje už viac ako desať rokov. „Akné môže mať jednu príčinu, môže ich mať milión a niekedy si myslíme, že snáď tú príčinu ani nemusí mať,“ začína Mayush.

Psychosomatická kozmetička Mayush

Okrem liečby akné sa venuje aj tomu, ako našu pleť ovplyvňuje psychika. Vyštudovala biológiu, psychológiu a pedagogiku a od puberty ju fascinuje, čo dokáže ľudská psychika a hlava.

„Môže byť spôsobené vonkajšími vplyvmi, ale aj tými z nášho vnútra. Väčšinou je to nejaká tá spolupráca rôznych činiteľov, ktoré spôsobujú určitú nerovnováhu, nabaľujú sa na seba, až z toho vzniká pomerne komplexný problém,“ dodáva.

Genetika

Keď s akýmkoľvek problémom navštíviš lekára, hneď sa ťa opýta, aké choroby máš v rodine. Automaticky si potom môžeš myslieť, že aj akné môže byť genetické. Keď ním trpel tvoj dedko, môže to kvôli tomu teraz trápiť teba?

„Neviem, či to môže byť genetika. Stretávam sa s tým, že veľakrát mi ženy povedia, že ich otcovia mali akné. Ale to je asi tak ako s hormónmi a všetkým ostatným. Môžeš mať genetický nábeh, ale každé telo je iné a reaguje úplne inak. Skôr si myslím, že akné závisí len a len od nás. Ako sa správame voči sebe a voči svojej pleti,“ tvrdí Majka.

Stres

Stres. Pôvodca množstva zdravotných problémov. „Stres, či už pozitívny (eustres) alebo negatívny (distres), určite napomáha zhoršeniu pleti. Pretože stres nám dosť máva s hormónmi, kortizolom a adrenalínom. Či už sa z niečoho veľmi teším, alebo mi niečo spôsobuje vrásky na tvári, stále je to pre organizmus niečo iné, ako prežíva bežne, preto na pleť pôsobí aj pozitívny stres,“ vysvetľuje Mayush, ktorá tiež dodáva, že so stresom môžeme bojovať napríklad dýchacími cvičeniami.

„Je úplne prirodzené, že každý jeden človek prežíva stres po svojom a že sa každému taký ten skutočný stres nejako inak prejavuje. Niekomu na pleti, niekomu na trávení, vylučovaní alebo vyprázdňovaní. Niekomu akýkoľvek stres spôsobuje nechutenstvo alebo prejedanie. Niekomu môže tak kývať hormónmi, že má človek naozaj neodkladnú až nutkavú chuť na sladké a nezdravé jedla,“ ukončuje.