Stres moderného života môže pre hocikoho predstavovať až príliš veľkú záťaž. Niektorí ľudia to riešia dovolenkou, iní zas odchodom zo spoločnosti. Ako informuje zahraničný web Dailymail, jedným z tej druhej skupiny ľudí je napríklad Thomas Thwaites, ktorý sa rozhodol, že sa stane kozou. Kto by niečo takéto nechcel? Koza má predsa skvelý, jednoduchý, no pritom veľmi zaujímavý život.
Thomas vyrazil za kozami do Švajčiarska. Tam sa vybral za lepšou budúcnosťou po tom, ako opustil Londýn. 35-ročný chlapík sa cítil až príliš vyčerpaný z moderného života, a tak strávil jeden celý rok kalibráciou umelých chodidiel, ktoré by mu mali dovoliť žiť s kozami tak, akoby bol jedným z nich. Taktiež si dal vyrobiť aj umelý žalúdok, ktorý by mu mal byť schopný dovoliť konzumovať trávu.
Thomas Thwaites chcel vyskúšať, aké by to bolo existovať v inej komunite než v tej ľudskej. Všetky úpravy boli na mieste. Mohol jesť trávu, mohol chodiť po štyroch, a tak zostávalo iba vyraziť za svojím „ľudom“. Ku koncu jeho zážitku sa z neho vážne stala koza, alebo aspoň člen skupiny kôz.
Podľa neho sú kozy schopné byť lepšími spoločníkmi než ľudia. Začiatky jeho plánov však boli ťažké. Ľudia sa mu spočiatku smiali a poukazovali na to, že sa zbláznil. „Jedného dňa som sa prechádzal so svojím psom a jeden z mojich kamarátov povedal, že ten pes vyzerá skutočne šťastne. Vtedy som si pomyslel, že by bolo fajn stať sa tým psom, aspoň na deň,“ povedal 35-ročný Thomas.
Koza a muž v jednom
Tak na začiatku uvažoval nad tým, že sa stane psom. Bohužiaľ, nezdalo sa mu veľmi príjemné jesť mäso. Taktiež sa pohrával s nápadom, že sa z neho stane slon. Nakoniec ale došiel k záveru, že aj slony pociťujú smútok a stres, čo sú dve veci, od ktorých sa chcel čo najrýchlejšie dostať. Kozy sa stali riešením jeho dilemy.
Thomas Thwaites teda vyrazil za kozami a po krátkom čase zhodnotil, že tráva je medzi kozami skutočne zelenšia než medzi ľuďmi. Nejaký čas študoval psychológiu stáda kôz pri švajčiarskej dedinke Wolfenschiessen a naučil sa existovať tak ako ony. Nasadil si špeciálne chodidlá a umelý žalúdok, ktorý mal pripevnený o svoj pás. Samotný umelý žalúdok navrhla Univerzita v Aberystwyth a dalo by sa povedať, že tento experiment takto nabral aj vedecký rozmer.
Umelý žalúdok mu slúžil na to, aby požutú trávu vhodil dnu a zvnútra si mohol odpiť z kultivovaných mikróbov a prchavých mastných kyselín tak, akoby to bol obyčajný milkshake. Takýmto spôsobom mohol jesť a žiť ako koza. Neraz sa ale život kozy prejavil ako náročný. Veľakrát spadol z kopca a musel sa poštvornožky pomaly vracať späť k svojmu stádu.
Kozy ho veľmi nemali rady
Okrem spomenutých komplikácií sa však ukazovalo, že ho kozy nemali veľmi v láske. Párkrát to aj vyzeralo tak, že na neho idú zaútočiť. „Neskôr som sa však dovtípil, že sa mi iba snažia ukázať to, ako funguje ich hierarchia, a to, že by som si mal držať svoje miesto,“ zhodnotil kozí muž.
„Naučil som sa niečo dôležité. Tým dôležitým je to, že aj kozy majú ťažký život a musia bojovať za svoju existenciu,“ hovorí Thomas, popri čom naznačuje aj to, že kozy sú lepšími ľuďmi než ľudia. Podľa neho žijú v danom momente omnoho viac než ľudia. Taktiež hovorí, že by sme sa od kôz mohli naučiť viac relaxovať a netrápiť sa nad zajtrajškom.
Na konci svojho netradičného experimentu sa s Thomasom jedna koza dokonca aj skamarátila a prenasledovala ho všade, kam išiel. Daná koza na neho vraj neustále prikladala svoj ňufák a snažila sa byť pri ňom čo najbližšie, ako sa dalo.
Thomas Thwaites o svojom horskom dobrodružstve napísal v roku 2016 aj knihu, ktorá sa nazýva GoatMan: How I Took A Holiday From Being Human. Neskôr získal aj prestížne ocenenie Ig Nobel Price, ktorá sa rozdáva ľuďom, ktorí dosiahli netradičný úspech schopný ľudí rozosmiať, ale aj ich prinútiť k zamysleniu.
