Príroda má veľký dar pre dramatické udalosti zvané prírodná katastrofa. Nevieme si ani predstaviť, čo by sa stalo, keby jej trošku unikla kontrola a rozpútala by tu peklo. Na špičkách svojich prstov má zemetrasenia, otepľovanie, snehové búrky, záplavy a mnoho ďalších fenoménov.
Pre nás ľudí sú ale tieto udalosti najväčším symbolom pohromy. Stačí, aby napadlo trocha viac snehu, a už sa o tom dozvedá celá krajina.
Naprieč našou existenciou sme boli schopní zaznamenať tak veľa prírodných pohrôm, že by sme o nich mohli písať donekonečna. Avšak, v tomto článku nám ide skôr o vyznačenie tých podivnejších a ojedinelejších pohrôm, ktoré poznačili ľudstvo a zanechali za sebou niekedy vtipnú, inokedy zas viac než smutnú stopu.
Ohnivé tornáda
Ohnivé tornáda sa naprieč históriou objavujú dosť zriedka. Na ich vznik sú potrebné dva elementy, veľkolepý požiar a ešte mohutnejší vietor. Niekedy aj zemetrasenie. V roku 1923, počas veľkého Kanto zemetrasenia, ktoré spôsobilo požiare v mestách Tokyo a Yokohama, sa ako následok týchto elementov vytvorilo ohnivé tornádo. To zapríčinilo smrť približne 38 000 ľudí. Skutočná prírodná katastrofa. Obvod tohto žeravého tornáda bol schopný pohltiť polovicu štvorcového kilometra.
Najviac ohnivých tornád ale zinkasovala Amerika. Tá ich zažila v rokoch 1871, 1872, ale aj 2003, 2008 a 2018. Najdiabolskejšie z nich bolo v roku 1871. Táto udalosť sa prezýva „Preshtigo Fire“. Tento požiar sa počíta medzi najväčšie požiare v krajine. Požiar a tornádo vyvolané ním usmrtili približne 2 500 ľudí.
Rok bez slnka
Rok 1816 bol skutočne bez slnka. Táto „prírodná katastrofa“ síce nezapríčinila žiadne úmrtia, ale predznačila globálnu krehkosť našej planéty. Išlo skôr o klimatickú katastrofu. Celú situáciu spôsobila erupcia indonézskej sopky Tambora v apríli roku 1815. Erupcia je dodnes pokladaná za jednu z najsilnejších v našich dejinách. Bola taká silná, že častice, konkrétne síra a sopečný popol, ktoré vypustila do atmosféry, zostali v stratosfére a blokovali slnečné lúče.
Toto viedlo ku globálnemu ochladeniu, čo zas viedlo k úpadku zásob jedla a sneženiu v krajinách, v ktorých obvykle nesneží. Ešte k tomu tam snežilo počas leta. Pridali sa k tomu výdatné dažde, ktoré ničili farmárske statky, a ľudstvo malo problém. Od tohto momentu si spoločnosť začala viac všímať vulkanickú aktivitu a jej dopad na zem.
Tanečný mor
Priznajme si, človek je sčasti za tieto katastrofy zodpovedný. Nedostatočná pozornosť pri výstavbe budov vedie k požiarom, nedostatok hygieny vedie k chorobám. Pri niektorých katastrofách ide čisto o hystériu vyvolanú zo strachu voči prírodným javom. Pri tanečnom more, ktorý sa odohral vo Francúzsku v roku 1518, ide o posledný prípad. Tento jav by sa teda nedal čisto kategorizovať ako prírodná katastrofa, avšak isté črty takejto pohromy nesie.
Ľuďom v uliciach Štrasburgu jednoducho prepálilo mozgové závity. Približne 50 až 400 ľudí tancovalo neustále, niekoľko týždňov dookola. Jestvuje niekoľko výkladov tohto fenoménu. Niektorí polemizujú nad tým, že to mohlo byť spôsobené masovou hystériou, iní zas hovoria, že to spôsobili náboženské pohnútky, ďalší navrhujú, že ľudia stratili rozum kvôli otrave jedovatými plesňami. Táto „prírodná katastrofa“ ešte dodnes vyvoláva dišputy.
Epidémia smiechu
Ďalšou ojedinelou, menej prírodnou, no viac ľudskou katastrofou je epidémia smiechu, ktorá sa v roku 1962 odohrala v Tanzánii. Konkrétne išlo o dedinu Kashasha. Tu sa približne tisíc ľudí zoznámilo s odvrátenou tvárou smiechu. Celé to odštartovali tri žiačky, ktoré sa smiali niekoľko dní. Smiech bol ale nákazlivý a ďalšie obete sa už len tak upokojiť nepodarilo.
Neustály smiech obetiam spôsoboval kŕče a často bol sprevádzaný plačom a bolesťami. Táto epidémia trvala tri mesiace a dokázala, že smiech je skutočne nákazlivý. Podobne ako pri tanečnom more, ide o dodnes nerozlúštenú hádanku toho, čo vlastne túto epidémiu spôsobilo.
Rybia katastrofa a žabací dážď
Táto apokalypsa sa viac podobá na niečo z biblických príbehov alebo z filmovej série Sharknado. Ide o fenomén, keď sú menšie zvieratá pozbierané tajfúnom alebo tornádom a donesené až do civilizácie. Síce znova nejde presne o prírodnú katastrofu, rybie alebo žabacie dažde predstavujú pekný príklad toho, aké absurdné dokáže byť počasie.
Jeden z posledných príkladov takýchto „dažďov“ sa odohral v roku 2021 v americkom Texase. V Hondurase sa zas takýto fenomén opakuje štyrikrát do roka. Miestni túto udalosť pomenovali „Lluvia de peces“ alebo „lejak rýb“. Ryby a žaby padajúce z neba sú bežne ilustrované aj v stredovekých knihách a v krajinách s bežnými hurikánmi sú omnoho bežnejšie než u nás.
„Veľký zápach“
Písal sa rok 1858 a Londýn zažíval netradične horúce leto. Všetci si mysleli, že sa to bude dať prežiť jednoduchším oblečením a vejárikmi. Nikto ale nečakal, že teplo sa dostane až do kanalizácií a do Temže, z ktorej do mestského ovzdušia vynesie zápach celého londýnskeho podzemia. Neznie to až tak zle. To podzemie bolo ale obývané iba dvomi vecami. Výkalmi Londýnčanov a odpadom z rôznych fabrík.
Aj keď znova nejde o katastrofu, londýnsky život bol na celé leto postihnutý. Smrad sa dostal až do parlamentu, ktorý musel až do vyčistenia kanalizácií svoju aktivitu pozastaviť. Londýnčania sa po tejto udalosti rozhodli prerobiť väčšinu svojich kanalizácií.
Mäsový dážď v Kentucky alebo prírodná katastrofa spôsobená supmi
Tretieho marca roku 1876 sa v americkom štáte Kentucky odohrala jedna z najmysterióznejších prírodných katastrof všetkých čias. Znova, neprišlo k žiadnym úmrtiam, avšak táto udalosť musela byť spôsobená absolútnou náhodou alebo nepredvídateľným narušením prírodného poriadku. V tento deň sa totižto na pár minút z modrého neba začali sypať malé kúsky mäsa.
Nastala obrovská debata o tom, odkiaľ sa mäso zjavilo, a hlavne o tom, či to vôbec bolo mäso. Niektorí hovorili, že ide o mäso z koňa, iní zas, že to bola rastlina, ktorá rastie po daždi. Ďalší tvrdili, že ide o desiatu nejakého človeka na balóne letiaceho okolo.
Bohužiaľ, nepršalo a ani nikto nebol na nebi. V ten deň bola obloha čisto modrá. Nakoniec sa došlo k záveru, ku ktorému sa hlási väčšina moderných vedcov. Boli to supie zvratky. Áno, supy vyvracajú obsah svojich žalúdkov, aby boli ľahšie.
„Veľký smog“
A sme späť v Londýne. Tentokrát v roku 1952 od piateho až do deviateho decembra. Veľký smog bola udalosť, ktorá vznikla kvôli kombinácii industriálnej polúcie a extrémnych poveternostných podmienok. Celý Londýn bol prakticky zahalený do hustej jedovatej hmly. Tá na päť dní zastavila londýnsky život a donútila parlament prijať nový zákon zvaný „The Clean Air Act“, ktorý prepísal dejiny anglickej environmentalistiky.
Londýn mal s polúciou problém už v trinástom storočí, keď sa v meste neustále pálilo uhlie. Po príchode industrializácie v sedemnástom storočí sa podmienky ešte zhoršili. Tie vyvrcholili v roku 1952 Veľkým smogom. Viditeľnosť bola minimálna, niektorí si nevideli ani na nohy. Hospitalizácie s rôznymi chorobami spôsobenými vysokým množstvom vdýchnutých chemikálií rapídne stúpli.
Pepsi a jej džúsy taktiež spôsobili menšiu katastrofu
V článku vyššie sa, drahý čitateľ, dočítaš o dvoch explóziách nádrží, ktoré zaplavili mestá, spôsobili značný kolaps a usmrtili niekoľko osôb. Tu ale máme jeden nedávny, ešte k tomu spojený so známou značkou sladených nápojov Pepsi. Dvadsiateho piateho apríla 2017 sa strecha jedného zo skladov v ruskom meste Lebedyan prepadla. To spôsobilo, že strecha spadla rovno na cisterny s uloženými nápojmi.
Nešlo o klasickú Pepsi colu, ale o džúsy rôznych druhov v objeme ohromných dvadsaťosem miliónov litrov. Čerešňa, pomaranč, ananás a mnoho ďalších džúsov sa rozlialo po celom meste a spôsobilo, že ešte niekoľko týždňov obyvatelia mesta cítili exoticky sladké vône. Dve osoby boli zranené, našťastie, nedošlo k žiadnym úmrtiam. Miestne zvieratá a obyvatelia mesta však museli zažívať mierny šok.