Bývalý závislý prekonal svoju minulosť, dnes zarobí aj 4-tisíc eur

Marcel má 38 rokov a ruky poznačené životom. Keď si sadáme k rozhovoru, jeho pokojný pohľad a upravený vzhľad nedávajú tušiť, že ešte pred piatimi rokmi bojoval so závislosťou od met******mínu, bez domova a bez nádeje. Dnes je z neho úspešný vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy s mesačným príjmom, o ktorom väčšina Slovákov môže len snívať.

Jeho cesta z dna na vrchol je inšpiratívnym príbehom o sile vôle, odhodlaní a druhej šanci. V rozhovore nám Marcel porozprával o svojej transformácii zo závislého človeka bez budúcnosti na rešpektovaného profesionála, ktorý brázdi európske cesty a užíva si slobodu, ktorú mu jeho nová kariéra prináša. Hovorí otvorene o svojej minulosti, ale najmä o prítomnosti a budúcnosti, ktorú si vlastnými silami vybudoval.

Aká bola tvoja cesta k závislosti a čo bolo zlomovým bodom, keď si sa rozhodol vyhľadať pomoc?

Vieš, k dr***m som sa dostal ako množstvo mladých ľudí – najprv zo zvedavosti, potom kvôli partii a nakoniec som v tom uviazol. Pochádzam z normálnej rodiny, ale vždy som bol tak trochu rebel. Met******mín mi dal falošný pocit sily, ktorý som potreboval.

Zlomový bod prišiel, keď som stratil úplne všetko – prácu, byt, rodinu. Pamätám si ten moment, keď som sa pozrel do výkladu obchodu a nepoznal som tú osobu v odraze. Mal som 32 rokov a vyzeral som na 50. To bol šok, ktorý ma prinútil vyhľadať pomoc. Moji rodičia, napriek všetkému, čo som im spôsobil, pri mne viac-menej stáli a pomohli mi dostať sa do liečebne. Bez ich podpory by som tu dnes nesedel.

Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:

https://emefka.sk/tag/na-vlastnej-kozi/ Tag v článku: Na vlastnej koži

Aká bola tvoja cesta liečbou a rehabilitáciou? Čo bolo najťažšie?

Liečba bola brutálne náročná, nebudem ti klamať. Prvé týždne boli fyzicky bolestivé, ale ešte horšia bola psychická očista. Musíš sa pozrieť do zrkadla a konfrontovať všetko zlo, ktoré si spôsobil nielen sebe, ale najmä ostatným. V liečebni som strávil osem mesiacov a ďalší rok som chodil na podporné skupiny.

Najťažšie bolo prijať zodpovednosť za svoje činy a odpustiť sám sebe. Mnohí ľudia zlyhajú práve v tomto bode – nedokážu uniesť tú ťarchu viny. Ja som mal šťastie na skvelých terapeutov, ktorí mi ukázali, že minulosť nemôžem zmeniť, ale budúcnosť áno. To sa stalo mojím mottom.