Vancouver patrí medzi mestá s vysokými nákladmi na bývanie. Dá sa tam podľa tvojej skúsenosti z platu človeka pracujúceho v gastronómii dôstojne vyžiť? Aké sú približne platové podmienky v kuchyni a akú úlohu pri celkovom príjme zohrávajú tringelty?
Áno, Vancouver patrí medzi najdrahšie mestá na bývanie, to je pravda.
Platy kuchárov sa líšia, no ja sa nesťažujem. Bývam sama, mám dve mačky a dokážem si zaplatiť nájom za jednoizbový byt. Popritom si rada aj doprajem. Tringelty pre kuchára sa pohybujú približne na úrovni 250 dolárov za týždeň.
Keď sa mám rozhodnúť medzi cestovaním a šetrením, radšej si vyberiem cestovanie. Život je príliš krátky.
Skús nám viac priblížiť aj praktickú stránku života vo Vancouveri. Koľko ťa stojí nájom, strava, doprava a iné služby/bežné výdavky?
Môj nájom je takmer 2 000 kanadských dolárov. Na strave však dokážem výrazne ušetriť, pretože sa stravujem v práci. Keď som doma, veľmi nevarím. Skôr si pripravujem len jednoduché jedlá zo základných surovín.
Využívam verejnú dopravu, ktorá ma stojí približne 170 dolárov mesačne. K tomu mám ešte výdavky na mobil, internet, fitko a energie, ktoré spolu predstavujú asi 250 dolárov. V Kanade dostávame výplatu každé dva týždne a tringelty každý týždeň.
V roku 2025 si pripravila vlastné menu inšpirované Slovenskom. Ako vznikol tento nápad a ktoré jedlá si sa rozhodla predstaviť kanadským hosťom? Podľa čoho si vyberala recepty a do akej miery si ich musela prispôsobiť surovinám dostupným vo Vancouveri či chutiam miestnych ľudí?
Náš šéf pripravil program, v rámci ktorého chcel predstaviť rozmanité gastronomické kultúry, keďže máme kuchárov z celého sveta. Mala som tú česť pripraviť menu do tohto programu ako prvá.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneRozhodla som sa pre domácu tresku v majonéze, bryndzové pirohy, bravčovú panenku s kapustovými haluškami a mini veterníky. Recepty som vyberala podľa vlastnej chuti a toho, čo mi je najbližšie k srdcu. Treska bola asi najjednoduchšia, keďže tresku dostávame do reštaurácie čerstvú. Ja už na Slovensku ani tresku nejem, pretože s tou mojou sa nedá ani porovnať. (smiech) To mi už potvrdilo mnoho ľudí.
Pri pirohoch som sa potrápila s hľadaním syra podobného bryndzi, keďže tá sa tu nedá kúpiť. Chuťovo najpodobnejšia mi pripadala macedónska feta, ktorá sa mi do jedla hodila najviac. Aj slaninku na pirohy som si údila sama, aby čo najviac pripomínala tú našu autentickú slovenskú.
S prípravou hlavného chodu mi pomohol šéf a zároveň majiteľ reštaurácie Nico. Halušky boli klasické s kyslou kapustou. Na panenku pripravil vlastné korenie a vymyslel aj hríbovú tapenádu. Pripravil tiež omáčku z údeného kolena, ktorá jedlu dodala jemný šmrnc. Ako čerešničku na torte sme spolu vymysleli kelové a kapustové chipsy, ktoré dodali jedlu chrumkavý element.
Veterníčky boli klasické, len v mini verzii, a doplnil ich ríbezľový sorbet.
Ako Kanaďania reagovali na slovenské jedlá? Dostala si od hostí nejakú reakciu, na ktorú dodnes spomínaš?
Toto menu malo veľký úspech a dostalo veľa komplimentov. Primárne od európskej časti hostí, ktorí povedali, že ich to vrátilo naspäť domov, ale taktiež aj od Kanaďanov, ktorí vyskúšali niečo nové a veľmi si to pochvaľovali.
Nemala som ani jednu negatívnu reakciu a doteraz na toto menu spomínam ako na jeden z mojich najväčších úspechov.
Keď sa obzrieš za cestou od umývačky riadu až po pozíciu sous-chefa, čo ti toto povolanie dalo a čo ti, naopak, vzalo? Čo by si dnes poradila Slovenke alebo Slovákovi, ktorí chcú začať od nuly v zahraničnej kuchyni? A vieš si predstaviť, že by si raz pokračovala vo svojej gastronomickej kariére aj na Slovensku?
Čo mi táto práca dala? Hlavne veľa skúseností. Spoznala som kopec ľudí z rôznych kútov sveta, s ktorými som mala česť pracovať a vymieňať si gastronomické skúsenosti. S mnohými som ostala kamarátkou dodnes a stále s nimi udržiavam kontakt, aj keď už nežijú v Kanade. Aj vďaka tomu mám pri cestovaní dvere otvorené. Vždy viem, že sa mám na koho obrátiť.
A čo mi, naopak, vzala? Určite čas. Keďže pracujem každý víkend, niekedy je ťažké zladiť si čas s kamarátmi a rodinou. Je veľa vecí, ktoré som za tie roky zmeškala, ale s tým už nič nespravím. Preto sa zakaždým, keď mám voľný čas, snažím využiť ho naplno. Predsa len, žijem vo Vancouveri, ktorý ma zakaždým ohúri niečím novým. Stále je tu veľa čoho objavovať.
Čo by som poradila? Možno byť húževnatý a nevzdávať sa. Na začiatku je všetko ťažké. Aj ja som miestami premýšľala, že sa asi vzdám, ale za každou tvrdou prácou je odmena.
Osobne si neviem predstaviť, že by som niečo takéto robila na Slovensku. Nemyslím si, že klientela na Slovensku je taká veľká ako v Kanade. Pracovať v reštaurácii, kde by sme obslúžili 50 ľudí, je už pre mňa veľmi málo. Toto rýchle tempo mám totiž v krvi.
Niekedy v budúcnosti by som si ale možno chcela tu v Kanade otvoriť malú pekáreň, pretože mojím hobby je pečenie kváskového chleba.
