História uctievania mačiek sa primárne sústreďuje okolo starovekého Egypta. Egypt ale nebol jediným takýmto miestom na planéte. Ktoré civilizácie uctievali mačky? Na začiatok spomenieme napríklad čínskeho mačacieho boha Li Shou. Ten chránil plodiny pred myšami. Nám najbližšia bola čierna mačka Ovinnik – božstvo v starovekom Poľsku.
Úcta k mačke sa zrodila v Egypte
V starovekom svete Egypta bohatí majitelia mačiek zahaľovali svojich mačacích spoločníkov do šperkov. Mačka mala v oblasti okolo Nílu v minulosti veľké spoločenské postavenie. Dokonca táto nemá tvár disponovala mocou, ktorá dokázala ukončiť ozbrojený konflikt. Z reálnych zápisov vieme, že neraz nastala situácia, keď sa stret dvoch armád skončil náhlym mierom. Egypťania nechceli, aby sa mačkám roztrúseným na krvavom bojisku ublížilo.
Mačka na nástennej maľbe zo starovekého Egypta
Zomrela ti mačka? Ohoľ si obočie!
V starovekom Egypte sa úcta k mačkám rozšírila aj na rituály po ich smrti. Členovia rodiny prejavovali zosnulej mačke rovnakú úctu ako v prípade človeka. Nebolo ničím neobvyklým, ak si najbližšia rodina zosnulej mačky oholila obočie. Dala tak okoliu najavo svoju stratu. Keď im obočie znova dorástlo, obdobie smútku sa tým skončilo.
Egyptská mačka bola v perzských rukách silnou zbraňou. Peržania v minulosti zneužívali mačky ako nástroj vydierania. Egypťania si mačky veľmi vážili. A Peržania to využili (zneužili). Podľa Ancient History Encyclopedia pochádza najväčší príklad egyptskej oddanosti mačkám z bitky pri Pelúsiu (525 p. n. l.).
V nej Cambyses II. z Perzie porazil vojská egyptského faraóna Psametika III. a dobyl Egypt. Cambyses nariadil svojim mužom, aby zajali skupinu mačiek a vypustili ich na bojisko pri Pelúsiu. Namiesto toho, aby riskovali zranenie posvätných mačiek, sa Egypťania vzdali perzskej armáde.
Mezopotámčania ako prví mačku domestikovali
Starovekí Mezopotámčania (podobne ako starí Egypťania) boli jednou z prvých spoločností závislých od poľnohospodárstva. Nepriateľmi spoločnosti založenej na poľnohospodárstve boli tvory, ktoré jedli ich úrodu. Samozrejme to boli myši a potkany.
Historici veria, že Mezopotámčania rýchlo prišli na to, že divé mačky lovia týchto škodcov, a začali mačky motivovať, aby hliadkovali na poli. Ako prví im aktívne podávali jedlo, aby nemali potrebu odísť. Postupom času si mačky zvykli na ľudí a stali sa od nich závislými, pokiaľ ide o stály prísun potravy.
V Egypte sa konal každoročný festival mačiek
Tento festival sa sústredil okolo chrámu bohyne Bastet v meste Bubastis, údajne jedného z najkrajších chrámov, aké boli kedy postavené v starovekom Egypte. Ľudia cestovali z celého Egypta na festival, ktorý bol radostnou oslavou Bastet – bohyne mačiek. Zhromaždili sa, aby spoločne uctievali, spievali, tancovali a, samozrejme, pili a jedli.
Egypťania zabíjali mačacích vrahov
Záznamy ukazujú, že už v roku 450 pred Kristom bola trestom za zabitie mačky smrť, a to aj v prípade nešťastnej náhody. Diodorus Siculus – grécky historik – raz napísal: „Kto v Egypte zabije mačku, je odsúdený na smrť, či už spáchal tento zločin úmyselne, alebo nie.“ Nešťastného Rimana, ktorý náhodou zabil mačku, nedokázal od popravy zachrániť ani kráľ Ptolemaios (kráľ Cypru).
Prečo Egypťania, logicky, uctievali mačky?
Všetko má svoju logiku. Mačka sa považovala (a často aj považuje) za skvelého ochrancu domova. V starovekom Egypte neustále hrozili útokom škorpióny, hady a potkany. Tieto a iné tvory bodli alebo uhryzli človeka v tej najmenej vhodnej chvíli. A mačky ich všetkých lovili ako prirodzenú potravu! Tým efektívne chránili dom svojho majiteľa. Mnoho egyptských rodín sa spoliehalo práve na mačky, a predovšetkým tie, ktoré mali v dome malé deti.
Mačací bohovia neboli výnimkou
Mafdet bola egyptská bohyňa podobná mačke. Bola ochrankyňa a bola zobrazovaná ako žena s mačacou hlavou alebo ako mačka so ženskou hlavou. Je to najstaršia známa mačacia bohyňa.
V slovanskej mytológii bol Ovinnik správcom stodoly. Chránil nielen plodiny pred škodcami, ale aj dobytok pred predátormi. Ovinnik presadzoval spravodlivosť a vypálil domy tých, ktorí spáchali zlé činy. Je považovaný za zlomyseľného ducha a bol vždy vyobrazovaný v mačacej podobe.
Čínsky mačací boh Li Shou chránil plodiny pred myšami a potkanmi. Existuje čínsky mýtus o tom, ako Li Shou pôvodne dostal zodpovednosť za dôležité svetové záležitosti, ale ako mačka si len chcel zdriemnuť, a tak bola jeho úloha odovzdaná ľuďom.
Mačacie sny prinášajú šťastie
Vidieť mačku vo svojom sne bolo obzvlášť šťastné znamenie, a to hlavne v starovekom Egypte. Takýto sen predpovedal veľmi dobrú úrodu. Čím väčšia mačka sa v sne zjavila, tým väčšiu úrodu a šťastie to malo predpovedať.
Mačky boli v Egypte mumifikované a často pochovávané so svojím majiteľom. Bol to presne rovnaký rituál, ako by bol pochovaný iný člen rodiny. Mačky dostali aj prostriedky na posmrtný život, rovnako ako ľudia. Zvyčajne dostali misku a niekoľko mumifikovaných myší. Tieto doplnky výživy ich sprevádzali na ceste cez rieku Styx.
Mumifikovaná mačka
Egypťania rázne chránili mačky pred požiarmi. Herodotos, staroveký historik, sa o tom vyslovil takto:
„Vždy, keď v Egypte vypukol požiar, štandardným konaním bolo, že muži z domu stáli vonku na stráži, aby sa ubezpečili, že žiadne mačky nebežia k budove, aby sa nezranili. Muži vbehli aj do horiacej budovy, len aby zachránili mačku, ktorá bola uväznená vnútri.“
Egyptská armáda a ukradnuté mačky
Súdne záznamy z obdobia okolo roku 450 pred Kristom hovoria jasne. Vyvážať mačky z Egypta do susedných krajín bolo proti zákonu, v dôsledku čoho sa pašovanie mačiek stalo prosperujúcim, ale aj riskantným obchodom. Egyptské úrady dokonca vyslali malé armády, aby získali ukradnuté alebo pašované mačky späť do Egypta.
Potom, čo Peržania začali vládnuť Egyptu v roku 525 pred Kristom, kult uctievania mačiek výrazne upadol. Perzskí vládcovia zničili chrámy zasvätené mačkám, ale nedokázali pretrhnúť puto, ktoré vzniklo medzi mačkou a človekom.
Mačky tak zostali neoddeliteľnou súčasťou rodiny, a to naprieč celým svetom a vierami. Mačky majú svoje osobité miesto aj v islame. Boli obľúbeným domácim miláčikom proroka Mohameda.
