Za ktorými školskými hrami by nám malo byť najviac smutno? (2. časť)

Druhá časť najobľúbenejších detských hier prináša opäť nemalé množstvo spomienok, ale aj nápadov. Ktoré z kartových, alebo stolných hier hrávate doteraz? A ktoré by ste si radi po rokoch opäť vyskúšali?


Hry, ktoré sme hrávali v družine, alebo cez veľkú prestávku, prípadne na konci školského roka, keď boli známky už uzavreté. Dnes by nás možno bavili 5 minút, no kedysi sme pri nich vedeli stráviť celé hodiny, 5 dní v týždni. Každá hra mala svoj zmysel, ktorý sme si vtedy neuvedomovali, cibrili sme si pamäť, pohybové schopnosti, taktiku, no hlavne medziľudské vzťahy.

 

Nemáte niekedy chuť sa hrať? Namiesto študovania a pracovania. Keby ste mohli celý týždeň stráviť len detskými hrami, ktoré si pamätáme zo školy a škôlky, ktoré by ste si vybrali a na aké si ešte spomeniete? Upozorňujeme vás, že po prečítaní tohto článku môžete trpieť depresiami a túžbami vrátiť čas späť. Teda pokiaľ nemáte od 4 do 14 rokov a práve prežívate najkrajšie obdobie vášho života. A hlavne, svoj volný čas trávite inak ako kedysi.

V predchádzajúcej časti sme si zaspomínali na mnohé hry nášho detstva. Bolo ich však také množstvo, že by sa dal z toho kľudne spraviť seriál, a z toho dôvodu sme sa rozhodli povenovať sa im nie v jednom článku, ale spraviť pokračovanie. Toto je druhá časť nostalgického výletu do našej mladosti!

1.Na papieri: Piškvorky, Nebo peklo

Piškvorky sú klasika. Táto strategická hra je najznámejšia pod názvom Tic Tac Toe, ale jej medzinárodný názov je Gomoku. Je to rýchla hra, ktorou sme sa vedeli zabaviť kedykoľvek, keď sme mali po ruke papier a pero. Z úplne iného súdka je hra Nebo – Peklo, kde ste najprv museli využiť svoje origami schopnosti aby ste si ho vyrobili z papierového štvorca a potom ste museli byť kreatívny a vymýšľať osem možných odpovedí, ktoré si mohol vybrať váš spoluhráč. Väčšinou sme sa ho však snažili uraziť alebo strápniť. Krásna hra.

Zdroj: webnode.cz

2.  Kartové hry: Faraón, Olympijský faraón, Čierny Peter, Kvarteto – Popokatepetl, Záchod

Medailu pre toho, kto vymyslel karty. Kartové hry sú predovšetkým zábava pre dospelých na rôznych chatách a v krčmách, no prvý krát sa s nimi stretávame už v škole. Nedajbože, aby si učiteľ všimol, že hráme o peniaze – to by bolo riaditeľské pokarhanie isté. Ak ste v detstve neholdovali hazardným hrám, určite ste si aspoň pár krát so spolužiakmi zahrali faraóna, alebo na oživenie olympijského faraóna (ten, kto prehral, dostal v ďalšej hre o jednu kartu menej a keď prehral s jednou kartou, vypadol z hry). Niekedy dobre padla hra záchod, kde však záchod padnúť nesmel – niečo na štýl mikáda, ktoré by ste už dnes s vašimi roztrasenými rukami vyhrali len ťažko. Okrem sedmových kariet sme hrávali aj so žolíkovými či so špeciálnymi na Čierneho Petra a Kvarteto, ktoré niektorí poznáme zo školy v prírode ako Popokatepetl, v ktorom sme museli ako prvý nazbierať kvarteto rovnakých znakov.

3. Slovné hry: Hádaj na čo myslím, Slovný futbal/ Písmenková reťazovka, Kufor, Asociácie

Slovné hry sú skvelé najmä preto, že na ne nepotrebujeme žiadne rekvizity. Môžeme si ich zahrať v aute, keď máme pred sebou dlhú cestu, alebo keď musíme byť zavretý doma, lebo vonku prší. Jedna zo známych autových hier je, že sme hádali akej farby, alebo značky auto najbližšie prejde oproti, prípadne, keď sme boli menší, učili sme sa jednotlivé skratky slovenských miest na ŠPZ-tkách. Hra, ktorá sa dá hrať kedykoľvek, kdekoľvek a s kýmkoľvek je Hádaj na čo myslím. Obľúbená je tiež hra z podobného súdka Hádaj, kto som?, keď si navzájom na lepiace papieriky napíšete mená ľudí a postáv, ktorými ten druhý bude resp. bude hádať, kým je.

Do rovnakej kategórie patrí aj slovný futbal, ktorý má jednoduché pravidlá, no dokáže zabaviť na celé hodiny. Hrou so slovíčkami je aj hra Asociácie, kde nenadväzujete na predošlé slovo podľa toho, na aké písmenko končí, ale pridáte slovo, ktoré vám ho pripomína. Napríklad: pes – mačka – chlpy – alergia – jar – leto – prázdniny atď. Do rebríčka určite patrí aj hra Kufor. Pre tých, čo si nevedia spomenúť o čo išlo, pripomenieme. Existujú totižto 2 hry s týmto názvom. Prvá: Jeden z hráčov začne vetou: ,,Idem na dovolenku a do kufra si vezmem knihu.“ Ďalší hráč vetu zopakuje a ku kamarátovmu predmetu pridá ďalší a tak sa postupne do kufra nabaľuje čoraz viac vecí, ktoré je čoraz ťažšie si zapamätať. Druhý Kufor je o tom, že jeden hráč stojí chrbtom otočený k tabuli, na ktorej sú napísané rôzne slová. Druhý hráč stojí oproti nemu, na tabuľu vidí a snaží sa mu slová opisovať bez toho, aby použil základ daného slova.

4. Pesničkové hry: Otec Abrahám, Keď si šťastný, Išla pieseň dokola, Zlatá brána

Možno máme pocit, že slovenské zvyky a slovenske ľudové piesne sú nám cudzie, no nie je to úplne tak. Už od detstva sa nám snažili vštepiť aspoň čosi zo slovenskej histórie a tradícií. A to aj vo forme piesní, vypočítavaniek a riekaniek. Určite si z raného detstva pamätáte tie najväčšie klasiky ako Kom kom kominár, Kolo kolo mlynské, Prší prší, Sedemdesiat sukieň mala, Kohútik jarabí a kopec iných. Máme veľkú skupinu piesní, ktoré sú vlastne hrami resp. do nich zapájame aj pohyb. Jedna z najznámejších výletových piesní je Keď si šťastný. Pretože, keď si šťastný, tak môžeš tlieskať rukami, dupať nohami, búchať do kolien, lúskať prstami, zvolať Holahej a potom to ešte všetko v rýchlosti zopakovať. Nižšie si pripomeňte tie ďalšie.

Zlatá brána je detská hra, pri ktorej sa oproti sebe postaví dvojica detí, chytia sa navzájom za obe ruky a zdvihnú ich nad hlavu. Pod touto symbolickou bránou prechádza „had“ detí, ktoré sa tiež držia za ruky. Dvojica, ktorá drží bránu, odrieka riekanku s textom:

Zlatá brána otvorená
zlatým kľúčom podoprená.
Kto do nej vojde
hlava mu zojde
Či je ona, či je on
nepustím ho z brány von.

Na slovo „von“ dvojica spustí ruky nadol a „uväzní“ toho, kto práve prechádzal bránou. Uväznený alebo vypadáva z hry, alebo vystrieda jedného z dvojice tých, čo robia bránu. V hre sa pokračuje, buď kým nevypadnú všetci, alebo kým to deti neprestane baviť. V nových publikáciách sa vyskytuje verš „peniažtek nájde“ namiesto „hlava mu zojde“, pravdepodobne v snahe o politickú korektnosť detských textov.

Zdroj: pinterest.com

Na ,,choreografiu“ k piesni otec Abrahám si možno spomeniete, keď uvidíte text pesničky. Určite si to vo voľnom čase vyskúšajte.

OTEC ABRAHÁM
Otec Abrahám
Sedem synov mal
Sedem synov mal
Otec Abrahám
Nič nerobili
Len tak sedeli
A kývali sa sem a tam

Nápev sa stále opakuje a do rytmu sa najprv kýva 1 ruka, a s každým opakovaním sa pridáva do rytmu ďalšia časť tela:
1 ruka + 1 noha
2 ruky + 1 noha
2 ruky + 2 nohy
ruky + nohy + hlava
ruky + nohy + hlava + trup

Zdroj: giphy.com

Pamätáte si ešte?: Ide pieseň dokola, okolo stola – la – la, ide pieseň dokola, okolo stola. Ide pieseň krásne, ktože nám ju začne. Ide pieseň dokola, okolo stola, ide pieseň krásne Jarko nám ju začne…

5. Hry vnútri: Čo sa zmenilo, Stoličkový tanec, Palcové pretláčanie, Kameň – papier – nožnice, Fľaša

Hru, čo sa zmenilo si môžete zahrať aj vo dvojici. V škole sa zvykla hrávať tak, že jeden dobrovolník išiel na chvíľku von z triedy. Predtým si však veľmi dobre popozeral celú triedu a snažil sa zapamätať si čo najviac detailov. Potom učiteľka so žiakmi museli vymyslieť, čo v triede zmenia, aby mohol žiak za dverami hádať. Samozrejme nemohlo ísť o také maličkosti ako, že Mirka mala predtým na lavici 27 pier a teraz ich tam má 26. Vymýšľali sa veci, o ktorých sa predpokladalo, že sa dajú uhádnuť. Napríklad, že Jožko, ktorý nosil celý deň tu prepotenú modrú šiltovku si ju dá dole, alebo, že si Laura vymení miesto s Peťou atď.

Kto by nepoznal stoličkový tanec. Deti ho hrávajú už od škôlky na karnevaloch a po besiedkach. Pravidlá hry sú jednoduché. Čím viac ľudí, tým lepšie. Potrebujete o jednu stoličku menej ako je hráčov a hudbu. Všetci kráčajú dokola okolo stoličiek a do toho im hrá hudba. Ako náhle sa hudba zastaví, každý si musí sadnúť na stoličku. Ten, kto si miesto nenájde vypadáva a berie so sebou ďalšiu stoličku. Hrá sa až kým nevznikne jeden víťaz.

Zdroj: giphy.com

Klasické pretláčanie rukou, alebo palcová vojna boli obľúbené nielen medzi chlapcami. Tieto rýchle hry sa dali hrať kedykoľvek, keď bola nuda, prípadne v niektorých školách bolo pretláčanie rukou súčasťou telesnej výchovy.

Menej náročnou hrou je hra Kameň – papier – nožnice, kde ste museli taktizovať čo to len šlo. Snažili ste sa z očí vyčítať, čo si váš protihráč v najbližšom kole vyberie, alebo ste si mysleli, že si nevšimne, keď ukážete svoju voľbu až o sekundu neskôr, keď uvidíte tú jeho. Prípadne ste si vymysleli, že okrem kameňa, nožníc a papiera sa hrá aj so studňou, ktorá vždy vyhrá, lebo do nej všetky spomínané predmety spadnú a ,,utopia sa“. 😀

Trošku z inej kategórie, ale stále indoorovou hrou, je hra fľaša, veľmi obľúbená na oslavách spolužiakov, kde ste sa konečne mohli ,,bozkávať“ s tou osobou, ktorá sa vám už roky tajne páči. Pravidlá snáď netreba pripomínať, no možno by ste si ju chceli v niektorý víkendový večer pripomenúť s kamarátmi, pretože sa vám stále niekto sto rokov tajne páči. Áno, toto je tá jediná šanca, ako sa dáte dokopy.

Zdroj: 11points.com

6. Hry vonku: Hra na húsky, Hulahop

Hra na húsky je jedna z mnohých foriem naháňačiek. Deti vyčítajú spomedzi seba gazdinú a vĺčka. Ostatné sú húskami. Roztratia sa po paši a vlk sa schová za kríkom.
Gazdiná volá: Húsky moje, poďte domov!
Húsky: Nejdeme!
Gazdiná: Prečo?
Húsky: Pre vlčka.
Gazdiná: Kdeže je?
Húsky: Za kríčkom.
Gazdiná: Čo tam robí?
Húsky: Umýva sa.
Gazdiná: Čím sa utiera?
Húsky: Zlatým ručníčkom.
Gazdiná: Kto ho pral?
Húsky: Práčka.
Gazdiná: Kto ho vyšíval?
Húsky: Vyšívačka.
Gazdiná: Húsky moje, poďte domov!
Húsky: Nejdeme!
Gazdiná: Dám vám chleba.
Húsky: Nechceme!
Gazdiná: Dám vám zrna.
Húsky: Ideme!
Húsky sa rozbehnú ku gazdinej, ale vtom vybehne spoza kríka vlk a chytá ich. Hra sa opakuje, kým vlk všetky húsky nevychytá. Posledná nechytená húska sa stane vlkom.

Kedysi, keď neexistovala Zumba a Crossfit, dospelí aj deti sa udržiavali vo forme aj pomocou jednoduchej obruče s názvom hulahop, ktorá na prvý pohľad vyzerala, že nemá veľa využití. Po tom ako si pozriete video nižšie, zmeníte názor. Uvidíte, aké zázraky sa s ním dajú robiť.

Zdroj: 1843magazine.com

Zdroj: youtube.com

7. Stolné hry: Človeče, Monopoly, Dostihy a sázky…

Niekedy bol vhodný čas na stolné hry, keď vypli elektrinu a nemohli sme pozerať telku, inokedy, keď sme mali rodinnú návštevu, alebo bola hra nová. Dalo sa pri nich stráviť aj niekoľko hodín a vymenovanie všetkých stolných hier, ktoré sme hrávali by si zaslúžilo samostatný článok. Spomenieme aspoň tie najpopúlárnejšie ako sú Človeče nehnevaj sa, Monopoly, Dostihy a sázky, Investor, Mikádo, Domino a mnohé iné, ktoré sa nachádzali v plnej zostave s krabici s názvom 100 hier (taktiež aj 200 hier a 300 hier).

Zdroj: pinterest.com

8. Hry prebraté zo zahraničia: Marco Polo, Simon Says, BINGO, Twister

Tieto hry sme buď hrávali na angličtine, keď sa pani učiteľke nechcelo učiť, alebo sme hrávali ich zdomácnené verzie. Marco polo je len iný spôsob skrývačky, kde hľadajúci kričí: ,,Marco“ a skrývajúce sa deti odpovedajú: ,,Polo“, aby ich mohol hľadač podľa zvuku nájsť.

V hre Simon says (ale počuli sme aj o verzii Šimon hovorí) ide o to, aby ste sa nachytali na tom, čo naozaj hovorí Simon a vy to musíte vykonať, no ak na začiatku vety nezaznie ,,Simon says…“, tak rozkaz nesplníte, ale len stojíte na mieste, ak ho vykonáte, vypadávate z hry. Napríklad: ,,Šimon hovorí, chyťte sa za ruky!“ Všetci sa vtedy musia pochytať za ruky.

Číselná hra BINGO, je vhodná nielen pre deti, ale aj pre dôchodcov a dodnes nájdete v rôznych mestách na Slovensku miesta, kde si túto hru môžete zahrať oficiálne a pokúsiť sa zbohatnúť. Viac je však pravdepodobné, že sa zabavíte, než zbohatnete.

Čím ste starší, tým pre vás bude hra Twister náročnejšia. Človek je väčší a menej ohybnejší ako v detstve, navyše sa začínajú ozývať kĺby a kríže, takže túto hru hrajte, kým ešte vládzete. Rozhodne by mala patriť do zoznamu hier, ktoré ste v detstve radi hrávali.

 Zdroj: vmk-cmc.livejournal.com

9. Vypočítavanky: En ten tiki, Aka fuka…, Eniky beniky…, Stojí vŕba, Sedí žaba na prameni…

Keď sme šli hrať nejakú hru a nevedeli sme sa dohodnúť, kto dostane tú najhoršiu úlohu, použili sme vypočítavanky. Keď sme chceli hrať nejakú hru a bolo nás viac, ako bolo povolené, potrebovali sme sa niekoho zbaviť. Aj vtedy sme použili vypočítavanku, lebo tie sú vždy najspravodlivejšie. Samozrejme, nebavilo nás recitovať stále tú istú básničku dokola, no našťastie sme mali veľa možností a dobrú pamäť. Tu máte texty niektorých z nich. Uvidíte či máte dobrú pamäť aj teraz:

Aka fuka funda luka
Funda kava keven duka
Ak fuk funda luk
Funda kava keven duk

En ten tičky
dva špendlíčky
vyletel čert z elektriky.
Baba sa ho zľakla
na kolená kľakla.
En -ten -ten
a ty hybaj s kola ven.

Išiel psíček pod mostíček,
urobil tam kaki-kak,
na koho to slovo padne,
ten to musí spapinkať

Stojí vŕba pri potoku
Na nej visí zvon
Na koho to slovo padne
Ten musí ísť von

Eniky beniky kliky bé
Ábr fábr dominé
Elce pelce
Do pekelce
En ten ben
Hybaj z kola ven

10. Iné detské aktivity:

Keď už máme nostalgickú chvíľku a spomíname na školské časy, nemôžeme vynechať ani iné detské aktivity, ktoré sa nám s týmto obdobím spájajú, ale do nášho rebríčka sa už nezmestili. Ak by sme sa mali venovať hrám, určite ste mali aspoň niektorú z vecí ako jojo, pogy, farebnú strunku, skákaciu loptičku, klik klak, tamagotchi, game boy, tetris, alebo ste si cez prestávku kopali hacky sack.

Okrem týchto hier sme v detstve stíhali neskutočné množstvo vecí. Výrábali sme si náramky priateľstva, kreslili sme si do pamätníčkov, vyrábali bužírky a brmbolce na kľúče, zbierali sme bločky, nálepky pokémonov, kartičiky magic the gathering, servítky atď.

Zdroj: webareal.sk

Zdroj: myenchantedimports.com

Zdroj: nerdist.com

Zdroj: patrok.wgz.cz

Zdroj: murko.sk

Zdroj: cas.sk

Tiež sme si vymýšľali vlastné jazyky, o ktorých sme si mysleli, že im nikto nerozumie, napríklad: Všapak topomupu neporopozupumiepetepe?, alebo niektorí, čo absolvovali skautský tábor písali morseovkou. Niekomu ale na dorozumievanie stačili obyčajné kúsky papierikov s odkazmi, ktoré sme po sebe hádzali najmä cez hodinu. Jediné, čoho sme sa vtedy báli bolo to, aby ich učiteľka nenašla a neprečítala ich pred celou triedou. Ak sme si chceli vyveštiť či nás niekto miluje a karty nám na to nestačili, mohli sme pokojne vytrhať polovicu školského dvora a pri trhaní lupeňov kvetov sa pýtať: ,,Ľúbi ma, neľúbi ma…“ Ak sa našiel čas, tak sme si rozprávali strašidelné príbehy, alebo rovno vyvolávali duchov.

No neboli to krásne časy?

Zdroj: riekanky.sk, wikipedia.org, svetokolonas.sk, hranostaj.cz, pekarikova.szm.com, modrykonik.sk, rodinnazabava.cz

Páčil sa ti tento článok? Mal by si aj ty chuť písať o mnohých zaujímavých témach? Budeme radi ak doplníš náš kolektív. Dozvedieť sa viac!

Ľudia práve čítajú

13 vecí, ktoré poznáš, ak máš mladšieho súrodenca

Otvoriť článok
Reagujte!
Grr Grr
0
Grr
Fuuj Fuuj
1
Fuuj
Fňuk Fňuk
19
Fňuk
Jeej Jeej
37
Jeej
Uups Uups
0
Uups
Haha Haha
1
Haha
Woow Woow
1
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Komentáre 1

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Za ktorými školskými hrami by nám malo byť najviac smutno? (2. časť)

Prihlásiť sa

Prihláste sa prosím pomocou svojho prihlasovacieho mena a hesla. Prihlasovacie údaje na stránky emefka.sk a memehub.sk sú rovnaké.
Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

reset password

Späť na
Prihlásiť sa
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME