Na Slovensku počas zimy neprežije v priemere každé štvrté včelstvo. Hlavnými príčinami sú rôzne ochorenia a nevyspytateľné výkyvy počasia. Napriek vysokej úmrtnosti sa včelárom zatiaľ vždy podarilo straty nahradiť v nasledujúcej sezóne.
Problém však predstavuje čoraz nestálejšie počasie, ktoré môže viesť k nedostatku domáceho medu na trhu a následnému zvyšovaniu jeho cien, upozorňujú včelári.
„Napriek tomu, že do starostlivosti o včelstvá investujeme každý rok oveľa viac času a peňazí, vlani sme zaznamenali najvyššiu úmrtnosť za celú dobu, čo včelárime. Ide o to, že včely majú čoraz ťažší život, či už pre šírenie infekcií, ako je varroatóza, ktorú spôsobuje roztoč, alebo pre necitlivé zásahy človeka do krajiny,“ uviedol zakladateľ Včelárstva Domovina Josef Kölbl.
Podľa Kölbla môže včelám pomôcť každý, napríklad vysadením špeciálnych rastlín v záhradách či na lúkach alebo menej častým kosením trávnika, prípadne jeho úpravou na vhodnejšiu výšku.
Predseda Spolku včelárov Slovenska, Pavol Kameník, upresnil, že počas zimovania od jesene 2024 včelári zaznamenali zvýšené úhyny včelstiev, ktoré v niektorých oblastiach dosiahli až 70 %, pričom priemerná úmrtnosť sa pohybuje na úrovni 20 až 25 %. „Pokiaľ sa skutočný priemer výrazne nezvýši, nepokladám zmienené úhyny za problém, včelári si v priebehu novej sezóny 2025 znížené stavy včelstiev doplnia,“ očakáva Kameník. V ostatných rokoch sa počty včelstiev na Slovensku mierne zvyšovali o 3000 – 5000 včelstiev, čo predstavuje 1 – 2 % ročne.
Drahší med a pančovanie
Podľa Kölbla by skutočný problém nastal v prípade dlhodobých extrémnych výkyvov teplôt alebo ak by po suchej zime chýbali zrážky. „To všetko má veľký vplyv na to, že včely nedokážu dostatočne rýchlo posilniť a byť v plnej sile pre hlavný zber nektáru,“ priblížil. To sa podľa Kameníka stalo práve v minulom roku. „Sezóna 2024 bola v prvej polovici veľmi sľubná. V druhej polovici sa však prejavil negatívny efekt veľmi nízkeho objemu zrážok a vysokých priemerných teplôt. Tento faktor bol príčinou vysychania nektáru v kvetoch, jeho nižšej tvorby a tým aj nižšej znášky,“ dodal.
Kameník však poukázal na to, že napriek nepriaznivým podmienkam bola produkcia medu v minulom roku vyššia v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma až troma rokmi. V južných oblastiach Slovenska bola znáška dobrá, zatiaľ čo vo vyšších horských regiónoch dosiahla produkcia lesného a medovicového medu priemerné hodnoty. Vďaka tomu zostala cena medu pri predaji priamo od včelárov na úrovni roku 2023, pohybovala sa v rozmedzí šesť až desať eur za kilogram v závislosti od druhu medu.
„Je ale možné, že úhyny včiel a potreba väčšej starostlivosti o včelstvá med tento rok zdražia,“ nevylúčil Kameník. Dopyt spotrebiteľov po nízkych cenách však podľa včelárov súvisí s rastúcim problémom pančovania medu. Podľa Kameníka zaznamenávajú v posledných rokoch na pultoch niektorých obchodov sústavný nárast falšovania medu.
