Pokiaľ nemáš na účte sedemcifernú sumu, na záhrade stajňu s desiatimi koňmi a v garáži vozový park hodný kráľovskej rodiny, s bohatými ľuďmi sa ti rozpráva len veľmi ťažko. Žijú totiž v úplne inej realite. Dokazujú to aj tieto príhody, ktoré sme pre teba zozbierali na sociálnej sieti Reddit. Nádherne ilustrujú, ako inak svet vyzerá, keď v ruke neobraciaš každé jedno euro. Poďme si ich spoločne prečítať.
1. Kamarát z výšky sa ma spýtal, či s ním chcem ísť na zápas NFL. Povedal som, že nemôžem, lebo mi na účte zostáva už len pár drobných. Jeho odpoveď znela: „Tak si pošli nejaké peniaze z iného účtu, nie?“ Nie, kamoš, žiaden iný účet nemám. Pár rokov po škole sa z nás stali spolubývajúci a dodnes mám v živej pamäti, ako mu príbuzný len tak poslal desaťtisíc v hotovosti. Ležali mu na stole hádam polroka, kým sa konečne vybral do banky vložiť si ich na účet.
2. Spolužiak z vysokej pravidelne parkoval na mieste pre vozičkárov, pretože bolo najbližšie ku vchodu do budovy. Radšej na dennej báze platil pokuty, ako by mal prejsť o pár krokov navyše.
3. Vďaka prospechovému štipendiu som mohla študovať na prestížnej dievčenskej strednej škole. Na začiatku každého roka sme si museli kúpiť učebnice, ktoré teda rozhodne neboli lacné. Našťastie mi ich pokrývalo práve spomínané štipendium. Všetky moje spolužiačky však mali z každej knihy po dve – jednu na doma a druhú do školskej skrinky, aby sa s nimi nemuseli každý deň naťahovať.
4. Pamätám si, ako som sa raz šéfovi sťažoval, že mi doma zavadzajú staré rárohy, a jeho odpoveď bola: „Prečo ich teda nevyhodíš?“ V ten deň mi došlo, že bohatí ľudia neodkladajú zbytočnosti s tým, že ich možno ešte raz jedného dňa budú potrebovať. Nemajú skrinky plné skrutiek a matičiek zo sedačky, ktorú kúpili dvadsať rokov dozadu, ani odrezky dreva v garáži, lebo raz stavali deckám domček pre vtáčiky, a tie sa predsa ešte môžu zísť. Ak niečo potrebujú, tak si to kúpia nové.
5. Zo dňa na deň firma zrušila naše oddelenie a ja som ostal bez práce. Moja manažérka sa aj s manželom presťahovala do menšieho mestečka a rozhodla sa rok nepracovať, aby sa mohla sústrediť na písanie svojej knihy. Jej manžel skúšal rozbiehať e-shop. Keď som sa obratom zamestnala v konkurenčnej firme, ktorú som zo srdca nenávidela, absolútne nechápala prečo.
Spýtala sa ma, prečo sa hneď hrniem do ďalšej roboty – a ešte k tomu do takej, ktorá sa mi nepáči. „Lebo musím platiť účty?!“ povedala som jej. „A to nemáš nič našetrené?“ spýtala sa ma. Áno, mám niečo našetrené. Niečo, čo pokryje pokazenú chladničku alebo vylomený zub, nie ročné prázdniny s vyloženými nohami.
6. Moja žena „našla“ účet, na ktorom bolo 20-tisíc. Spolu sme niečo hľadali v aplikácii jej banky, keď mi naň zrazu padli oči. Spýtal som sa jej, čo to je za účet, a ona len nonšalantne odpovedala: „Aha, asi nejaké peniaze. Tie sa zídu.“ Úplne zabudla, že ten účet vôbec má. To by sa mne teda rozhodne nestalo.
7. Slovo „chata“ má pre bohatých ľudí úplne iný význam ako pre nás, bežných smrteľníkov. Raz sme so spolužiačkou zistili, že obe budeme tráviť leto na chate, tak sme si navzájom ukázali fotky. Moja chata bola mikroskopická drevenica s krbom a bez Wi-Fi. Tá jej bola trojposchodová vila so saunou a vyhrievaným bazénom.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
