8. Na výške som zdieľala internátnu izbu s výmennou študentkou. Jej mama vlastnila súkromnú nemocnicu, takže hlboko do vrecka určite nemali. Raz sa počas zimných prázdnin vracala domov a potrebovala si kúpiť letenku, lenže mama jej ešte nepreviedla na účet peniaze. Spýtala sa ma, či si môže kúpiť letenku za 3 000 eur z mojej kreditky, vraj mi peniaze do niekoľkých dní vráti. Keď som jej oznámila, že toľko peňazí ani nemám, skoro skolabovala.
9. Kamarátka má veľmi bohatého frajera. Keď idú na dovolenku, zabookuje letenky na dva až tri rôzne lety v nádeji, že niektorý z nich bude meškať, alebo ho zrušia, a on zaň dostane finančnú kompenzáciu. Bohvie, ako často mu to reálne aj vychádza.
10. Blížil sa Valentín a ja som v robote spomenul, že by som rád priateľku zobral do nejakej dobrej reštaurácie. Začul to môj šéf a odporučil mi „celkom peknú reštiku, na ktorú so ženou náhodne narazili“. Keď som si ju neskôr vygooglil, zistil som, že len predjedlo stojí viac ako stovku.
11. Rodina mojej bohatej bývalej spolužiačky bola pekne za vodou. Raz sa ma spýtala, kde budem tráviť letné prázdniny, a zároveň otrávene skonštatovala, že oni zase idú na to isté miesto. Podotýkam, že išlo o lukratívnu destináciu pri mori. „V nafukovacom bazéne u nás na záhrade,“ odpovedala som kyslo. Ostala ticho.
12. Pracujem ako osobná asistentka majiteľa jednej nadnárodnej firmy. Raz mi povedal, nech mu objednám dva páry značkových topánok. Keď prišli, ani jedny sa mu nepáčili, preto mi nakázal, nech ich vyhodím. Pozerala som naňho ako puk – tie topánky mali hodnotu mojej dvojmesačnej výplaty! Našťastie som v tom čase opatrovala jedného starčeka, ktorý mal rovnakú veľkosť nohy, tak som ich dala jemu. Veľmi sa im potešil.
13. Moja sesternica sa ešte v mladosti veľmi dobre vydala, takže za celý život nemusela pohnúť ani prstom. Napriek tomu je dodnes presvedčená, že ak má niekto finančné problémy, môže si za ne sám. Jednoducho len dostatočne tvrdo nepracuje.
14. Štúdium na prestížnej súkromnej univerzite ma naučilo, že keď sa vás zazobané decko opýta, akého máte domáceho miláčika, jediná správna odpoveď je kôň. Bohužiaľ, na kone sa moje štipendium nevzťahovalo, takže som si mohla akurát tak trhnúť nohou.
15. Doteraz mám pred očami kolegov zmätený výraz, keď som mu povedal, že do práce chodím autobusom. On v živote autobusom nešiel. Nielen do práce, nikam. Mal po tridsiatke a prakticky zabudol, že verejná doprava vôbec existuje, lebo ju nikdy nevyužil.
