6. Poznali sme sa sedem rokov. Počas tých rokov sa mu páčila hádam každá baba v našej partii, no a v poslednom ročníku na strednej očividne prišiel rad na mňa. A ja som teda rozhodne nemala záujem. Ostatné baby v partii si mysleli, že je to dobrý chalan, lebo sa zakaždým tváril ako najmúdrejší človek v miestnosti. V skutočnosti sa správal ako chrapúň a nedokázal pochopiť, prečo ho žiadna nechce.
Keď som začala randiť s mojím vtedajším frajerom, doslova ho šikanoval. Kopal ho pod stolom, nadával mu, strúhal jeden nevhodný vtip za druhým. Po čase sa rozhodol, že keďže s ním nič nechcem mať, tak nemám nárok byť ani jeho kamarátka. Vraj ak sa raz „rozídem s tým chudákom“, tak tu bude pre mňa. No to tak.
A vtedy začal roznášať tie najhoršie reči. O tom, ako som ho zákerne namotávala, o tom, ako spávam s každým, o tom, aká som hrozná, príšerná, odporná. Uvedomila som si, že v takomto toxickom prostredí byť nechcem, tak som sa prestala baviť s celou partiou. Až neskôr sa ku mne dostalo, že všetkým narozprával, že príčinou môjho odchodu bol môj „manipulatívny frajer“, ktorý mi „nedovolil baviť sa s nimi“.
7. Roky dozadu som išla na rande s chlapom, ktorý sám seba opisoval ako „sympaťáka“. Už to mi malo napovedať, že to nedopadne dobre. Išli sme na turistiku a ja som štyri hodiny nepočúvala o ničom inom, len o tom, akí sú všetci okolo neho sprostí. On má nadpriemerne vysoké IQ a všetci okolo neho sú idioti – od kolegov cez spolužiakov na vysokej až po ženy, s ktorými sa snaží nadviazať vzťah.
Reálne mi povedal, že nikdy nemal vážny vzťah, lebo žiadna žena nemá dostatočne vysoké IQ, aby s ním viedla zmysluplné rozhovory. „Ženy sú hlúpe,“ povedal. „Niektorým mužom to nevadí, ale mne áno.“ Neubránila som sa smiechu. Len čo som prišla domov, zablokovala som si ho a snažila sa vytesniť, že sa celé to rande vôbec stalo.
8. Zvykli sme sa spolu učiť. Väčšinou v kaviarni, no raz navrhol, že by sme mohli ísť k nemu na intrák. Namiesto učenia len tak polihoval na posteli a okukoval ma, tak som sa radšej pobrala domov. Trval na tom, že ma odprevadí. Ako sme tak prechádzali neosvetleným parkom, kde nebolo ani živej duše, začal ma „zo srandy“ škrtiť. Chvíľu som nemohla dýchať, potom povolil a vrátil sa k predchádzajúcej konverzácii, akoby sa nič nestalo. Po príchode domov som si ho zablokovala a už som s ním viac neprehovorila.
9. Keď som mala 18, pridala som sa do jednej gamerskej skupiny a skamarátila sa s jedným z chalanov. Po troch mesiacoch mi povedal, že sa mu páčim. To, že tento pocit nezdieľam, zobral športovo a povedal mi, že je úplne okej, ak ostaneme len kamarátmi. Tak sme ostali, dokonca sme si na Vianoce vzájomne poslali pohľadnice – tak sa dozvedel moju adresu.
A potom sa to celé začalo sypať. Vyvolával mi 50-krát denne, a keď som mu do 30 sekúnd nezdvihla, začal spamovať skupinový chat urážkami všetkého druhu. Posielal mi darčeky, prakticky nonstop, a neskôr začal chodiť aj osobne. Napriek tomu, že býval viac ako 150 kilometrov odo mňa. Celé to skončilo, až keď som kontaktovala políciu. Jeho rodina však dodnes verí, že to celé bola moja chyba.
Čítaj ďalej: „Nechcel mi podržať kabelku.“ Bizarné veci, ktoré muži odmietli robiť, lebo sú príliš ženské
