Výskumníci masových vrážd a experti na terorizmus neradi obracajú kalendár na apríl. Znamená to, že sa začala sezóna zabíjania. Počas posledných desaťročí sa tento mesiac stal zdrojom obáv ľudí monitorujúcich nenávistné skupiny a fascinuje akademikov študujúcich sezónnosť násilia.

Zatiaľ čo v lete sa stupňujú hromadné útoky, zlodeji si berú zimu, keď väčšina ľudí doma hibernuje. Ale prečo apríl s predraženými tulipánmi a prvým opálením vyvoláva toľko násilia?

Efekt nákazy – mediálne pokrytie jedného útoku vedie k ďalším

Jedným z faktorov, ktoré robia apríl obzvlášť vražedným, je túžba vrahov vzdať hold predošlým násilným udalostiam alebo Hitlerovým narodeninám (20. apríla) konaním lynču v rovnaký deň.

Význačným iniciátorom násilia je počasie. Rastúce teploty štartujú agilitu zo zimnej depresie a sociálnej izolovanosti. 30 aprílových dní má na svedomí viaceré hromadné smrtiace incidenty, vrátane najkrvavejších školských strelieb nielen v Spojených štátoch, ale aj v Nemecku, Brazílii či Austrálii. 

• Streľby 
• Bombardovanie
• Samovražedné atentáty
• Hromadné vraždy a masakry
• Náboženské vraždy
• Zmarené atentáty

Historické precedensy

19. apríla 1993 vtrhla do areálu vo Waco FBI, aby zajala Davida Koresha, vodcu sekty Davidiánov. Zahynulo 76 ľudí. Presne o dva roky Timothy McVeigh vyhodil do vzduchu federálnu budovu v Oklahoma City. Uviedol, že útok bol odvetou za obliehanie Waco.

Jeden z najznámejších stredoškolských masakrov sa odohral 20. apríla 1999 na Columbine High School v Colorade. Duo tínedžerov zabilo 13 ľudí a mnohých zranili. So symbolickým charakterom apríla možno spojiť desiatky ďalších úspešných i zmarených incidentov. Columbine je dodnes najinšpiratívnejšou a najodkazovanejšou udalosťou hromadných strelcov, ktorí sa snažia svoje útoky načasovať na výročie.

Vrahov z Columbine si chcel uctiť napríklad Alex Hribal, ale 20. apríla bola škola zatvorená. Tak udrel v deň narodenín jedného zo strelcov (9. apríla 2014) a pobodal 20 ľudí.

Známy bombový útok na Bostonskom maratóne v roku 2013 sa taktiež odohral v polovici apríla. Strach z aprílových výročí je taký rozšírený, že sa pravidelne vydávajú varovania na tento mesiac. 

Je na vine počasie?

Jedným z faktorov javu je už spomínané počasie. Po dlhej zime je vonku viac potenciálnych obetí. Napríklad samovraždy, o ktorých sa mylne predpokladá, že sa vyskytnú najmä v ponurých zimných mesiacoch, eskalujú v apríli a na jar ich frekvencia stúpa.

Nárast slnečného žiarenia zlepšuje náladu a energiu práve natoľko, aby si samovrahovia mohli robiť plány a dodržať ich. Mnoho ľudí je počas zimy apatických, rezignovaných, lenivých. Hneď ako príde oteplenie, svet sa začína prebúdzať. Človek sa stáva aktívnejším, spoločenskejším, šťastnejším. Mnohých to podnecuje začať nové veci. Samovrahovia však zostávajú vo svojej ponurej hibernujúcej nálade, a keď vidia, ako sa iní tešia z nových začiatkov, ešte viac ich to deprimuje a núti konať sebadeštruktívne.

Niekoho, kto okolo seba vidí šťastných ľudí, ktorí boli ešte nedávno v rovnakej apatii ako on, to môže rozčúliť natoľko, že nazbiera dostatok odhodlania, aby s tým niečo urobil. Okrem toho, že na onen svet odpraví seba, zoberie aj spolucestujúcich. Načasovanie samovražedného aktu je dôležité, pretože mnoho masových strelieb a iných útokov je primárne samovraždou sociálne izolovaných.

Sezóna zabíjania však neznamená, že v máji skončí. Zvyčajne trvá od začiatku apríla do konca leta. Analytik Chuck Vance uviedol, že 78,9 % smrteľných útokov krajnej pravice a 81,8 % smrteľných džihádistických útokov sa odohralo v období od apríla do septembra. Väčšinou pokračujú do jesene, no počas apríla sa prebúdzajú a sú najintenzívnejšie. Určitú súvislosť s týmto javom má tiež sezónna depresia, najmä letná.

Letná alebo tiež jarná depresia sa vyznačuje:

• Problémami so spánkom (nespavosť)
• Slabým apetítom, chudnutím
• Nepokojom a úzkosťou
• Epizódami agresívneho správania
• Frustráciou nad svojím vzhľadom, financiami
• Sociálnou izolovanosťou
• Stratou motivácie, neschopnosťou dokončiť úlohy
• Absenciou radosti vo veciach, ktoré predtým tešili
• Pocitom viny, myšlienkami na smrť či samovraždu

Zimná sezónna depresia sa vyznačuje:

• Nadmerným spánkom
• Prejedaním sa a túžbou po sacharidoch
• Priberaním
• Sociálnym stiahnutím, dištancovaním sa od ľudí
• Únavou alebo stratou energie

Ženy sú postihnuté depresívnou poruchou so sezónnym charakterom častejšie ako muži, ale tí hlásia závažnejšie príznaky.