Slovenskí maturanti dnes zasadli do školských lavíc, no ani zďaleka to pre nich nebol bežný deň ako každý iný. Dnes sa totiž museli popasovať so skúškou dospelosti – čakala ich písomná časť maturitnej skúšky zo slovenského jazyka.
Ako sme ťa informovali už skôr, takmer 40-tisíc maturantov dnes písalo vedomostný test zo svojho rodného jazyka. Okrem testu ich čakala aj slohová práca. Ako je to zvykom, na výber mali zo 4 tém, pričom každá téma bola spojená s iným slohovým útvarom.
Na výber mali témy:
- Aký pán, taký pes (charakteristika)
- Vtedy som si pripadal/pripadala ako v počítačovej hre (rozprávanie)
- Dobro a zlo sú v každom človeku, voľba je však na tebe… (úvaha)
- Prejav študenta/študentky pri príležitosti návštevy partnerskej školy v inom regióne (slávnostný prejav)
My v EMEFKA sme sa rozhodli vyskúšať, ako by sa s tohtoročnými témami slohov vysporiadala umelá inteligencia. Zadali sme jej všetky štyri spomenuté témy a tu sú výsledky. Prečítaj si ich a posúď, či by podľa teba umelá inteligencia zmaturovala.
Aký pán, taký pes (charakteristika)
„Aký pán, taký pes“ je známe príslovie, ktoré sa používa na vyjadrenie podobnosti medzi charakterom a správaním majiteľa psa a samotného psa. Toto príslovie má hlboké korene v ľudovej múdrosti a často sa potvrdzuje v každodennej skúsenosti mnohých ľudí. Skúmanie tohto javu odhaľuje zaujímavé aspekty ľudskej a zvieracej psychológie, ako aj dynamiky ich vzájomného vzťahu.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že podobnosť medzi majiteľom a jeho psom je len povrchná, napríklad vo výbere plemena či v štýle starostlivosti. Avšak pri hlbšom pohľade je možné pozorovať, že toto príslovie odhaľuje omnoho viac. Často nejde len o fyzickú podobnosť, ktorá môže byť niekedy až prekvapivo zreteľná, ale skôr o podobnosť v správaní, temperamentoch a dokonca aj v emocionálnych reakciách.
Psy sú známe svojou schopnosťou adaptovať sa na životné prostredie a na nálady svojich majiteľov. Majú vynikajúcu schopnosť čítať z našich neverbálnych signálov a reagovať na ne. Tento jav vedie k tomu, že psy často preberajú charakterové črty svojich majiteľov. Ak je majiteľ aktívny a dobrodružný, je pravdepodobné, že jeho pes bude tiež vykazovať podobné chovanie, preferujúc aktívne hry a dlhé prechádzky. Naopak, ak je majiteľ pokojnejší a domácky typ, jeho pes môže byť viac nezávislý a menej náročný na fyzickú aktivitu.
Vzájomná interakcia medzi majiteľom a psom má taktiež významný vplyv na vývoj správania psa. Psy, ktoré sú vychovávané v láskavom a podporujúcom prostredí, často vykazujú stabilnejšiu a priateľskejšiu povahu. Na druhej strane, ak je majiteľ príliš prísny alebo dokonca agresívny, pes môže prebrať tieto negatívne vzorce správania. V tomto zmysle odráža správanie psa nielen jeho vlastnú povahu, ale aj povahu a správanie jeho majiteľa.
Zaujímavé je, že toto príslovie má aj hlbší sociálny a kultúrny rozmer. Odráža spôsob, akým ľudia vnímajú vzťahy medzi sebou a zvieratami, a poukazuje na to, ako sú zvieratá, a najmä psy, integrované do našich životov. Psy nie sú len domácimi miláčikmi, sú často považované za členov rodiny, čo ešte viac umocňuje ich vzájomnú podobnosť s ich majiteľmi.
V konečnom dôsledku príslovie „Aký pán, taký pes“ podčiarkuje hlboké puto, ktoré sa môže vyvinúť medzi človekom a psom. Poukazuje na to, že vzťah medzi majiteľom a jeho psom je zrkadlom ich vzájomných charakterov a že tento vzťah je založený na vzájomnej adaptácii a porozumení. V tejto symbióze sa nielenže odrážajú charaktery, ale tiež sa prehlbuje vzájomná dôvera a puto, ktoré je základom skutočného priateľstva medzi človekom a jeho štvornohým spoločníkom.
Vtedy som si pripadal/pripadala ako v počítačovej hre (rozprávanie)
Bolo to jedného letného rána, keď som sa rozhodol pre výlet do hôr. Počasie bolo ako vymaľované, nebo bez mráčika, a ja plný očakávania z nadchádzajúceho dobrodružstva. Mal som pred sebou trasu, ktorú som starostlivo naplánoval noc predtým, ale ako sa ukázalo, život má svoj vlastný scenár plný prekvapení a nečakaných zvratov, akoby som sa ocitol v počítačovej hre.
Cesta sa začala nenáročným výstupom cez hustý les. Slnko prebíjalo svoje lúče cez koruny stromov a vytváralo na zemi tanečnú hru tieňov. Postupne sa terén začal meniť, stúpanie bolo strmšie a ja som si pripadal ako v prvej úrovni hry, kde každým krokom rastie náročnosť, ale zároveň aj odhodlanie ju zdolať.
Po niekoľkých hodinách miesta nahradila skalnatá plošina, ktorá vyžadovala väčšiu opatrnosť a presnosť v každom kroku. V tom momente som si uvedomil, že som ako postava v platformovke, kde každý nesprávny pohyb môže znamenať koniec. Môj pulz sa zrýchlil, no zároveň som cítil adrenalín a radosť z každej prekonanej prekážky.
K vrcholu mi zostávalo už len pár metrov, keď som zrazu zastal pred roklinou, ktorá nebola vyznačená na mape. Predo mnou sa týčila obrovská priepasť a ja som si na chvíľu pripadal ako pred poslednou prekážkou v hre, ktorú musím zdolať, aby som dosiahol svoj cieľ. Po chvíli váhania som si všimol lanový most, ktorý viedol cez priepasť. Srdce mi bilo až v krku, keď som sa po ňom pomaly presúval na druhú stranu. Každý krok bol testom odvahy a rozhodnosti.
Keď som konečne dosiahol vrchol, pocit víťazstva bol neopísateľný. Rozhliadol som sa po okolí a uvedomil si, že tento moment je odmenou za všetku tú námahu a strach. Výhľad na okolité hory a údolia bol ako z najkrajšej počítačovej hry, ale tentokrát to bola realita, moja realita.
Cesta späť bola oveľa rýchlejšia a menej dramatická, ale zážitok z výstupu vo mne rezonoval ešte dlho. Uvedomil som si, že život môže byť ako počítačová hra plná prekážok a výziev, kde každá úroveň nás učí byť silnejšími, odvážnejšími a rozhodnejšími. Vtedy som si naozaj pripadal, akoby som bol súčasťou hry, ale s vedomím, že každé dobrodružstvo, či už virtuálne, alebo reálne, nám dáva príležitosť rásť a objavovať nové horizonty.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane