Záhadná epidémia letargickej encefalitídy: Choroba, ktorá ľudí zanechávala v stave živých sôch

Epidémia je v dnešnej dobe slovom, na ktoré mnohí spomínajú iba s veľkým strachom. Iba pred pár rokmi zasiahol celý svet covid-19, ktorý rozdelil spoločnosť. A názory naň sa líšia do dnešného dňa. Mnohí si myslia, že išlo o vymyslenú konšpiračnú teóriu. Iní zas tvrdia, že sme mali tú česť spoznať tvrdú realitu najhorších ochorení sveta. Následne sa spoločnosť musela očkovať, čo mnohí odsudzovali.

Dnes bude reč o inej epidémii. Epidémia letargickej encefalitídy patrí dozaista medzi tie najhoršie, aké svet poznal. Išlo totižto o chorobu, ktorá ľudí údajne zanechávala v stave živých sôch. Predstavme si iba na krátku chvíľku moment, že by sa choroba rozšírila aj v súčasnosti. Sedieť za volantom na diaľnici by ste určite nechceli.

Poďme ale viac do hĺbky. V roku 1917 rakúsky lekár Constantin von Economo predstavil pozorovania novej choroby šíriacej sa naprieč Európou. Choroba vyvolávala zvláštne neurologické príznaky, ale aj extrémne poruchy spánku či správania. Niektorí pacienti prespali takmer celý deň, ale po prebudení rýchlo znovu upadli do spánku. Iní, naopak, trpeli silnou hyperaktivitou aj nespavosťou.

Zároveň však postihnutí pociťovali výrazný psychický nepokoj. Viac než polovica prípadov skončila smrťou a samotní preživší často niesli trvalé telesné alebo mentálne následky. Von Economo označil ochorenie názvom encephalitis lethargica, teda letargická encefalitída. Lekársky fenomén, ktorý v súčasnosti nemá obdoby, no báť by sa jej mal každý jedinec na svete.

Epidémia letargickej encefalitídy

Najväčšia epidémia zasiahla svet v rokoch 1917 až 1930, ale jej rozsah prekvapil aj samotných lekárov. Odhady hovoria o viac než milióne infikovaných ľudí, pričom približne pol milióna pacientov chorobe podľahlo. Napriek týmto číslam postupne zmizla z verejnej pamäti a zároveň ju zatienila omnoho väčšia pandémia chrípky z roku 1918.