Záhadných udalostí a podivných úmrtí, ktoré si poverčiví ľudia spájali (či stále spájajú) s nadprirodzenými silami, máme pomerne veľa aj na Slovensku. Len sa o nich možno toľko nevie. Do tejto kategórie patrí aj prípad troch mužov, ktorí bizarným spôsobom zomreli v Prešporku (teda v Bratislave) v roku 1837.
Ich smrť podnietila viaceré dohady a jej záhadnosť mnohým ľuďom nedala spať. Napriek tomu, že ide o zaujímavý prípad, tak sa o ňom príliš nepíše a informácie sa dajú dohľadať akurát v archívoch či na stránke Historyweb. Krátku zmienku o ňom priniesli aj noviny Pressburger Zeitung. V tomto článku ti ale priblížime základné fakty celej záhady.
Tri mŕtve telá
Celý príbeh sa začal písať 17. marca 1837. Súdny advokát Juraj Schariczer informoval mestského kapitána Krištofa Pauera o tom, že v pivnici svojho záhradného domu našiel tri mužské telá nejaviace známky života. Pauer spolu s mestskými lekármi vyrazili na miesto činu.
Telá boli poškodené ohňom, muži mali na každej nohe obutú inú topánku (na pravej čižmu, na ľavej filcovú topánku), pod ich telami bolo uhlie. Na mieste sa našli aj stopy po požiari, a tiež osobné predmety mŕtvych.
Patrili medzi ne dva ružence, krucifix, dva krajce čerstvého chleba, napoly vypitá fľaša pálenky a drevená fajka. Okrem toho sa našla aj drevená skrinka, ktorá obsahovala viacero kresťanských relikvií (obrázky svätých, kňazskú štólu či Bibliu) a medené platničky s čarodejníckymi znakmi a zaklínadlami.
Záhadné okolnosti
Čo vlastne spôsobilo smrť podivnej trojice? Lekári usúdili, že príčinou bol zapálený oheň, resp. dym z neho, ktorým sa muži udusili. Plamene následne poškodili ich telá (pravdepodobne už po smrti). Kapitán a jeho pomocníci mužov nedokázali na mieste identifikovať, takže sa pustili do pátrania po ich identite.
19. marca sa im podarilo zistiť, že telá patria stolárskemu tovarišovi Karlovi Viliamovi Helvikovi (48 rokov), jeho synovi Andrejovi (14 rokov) a tesárskemu tovarišovi Jánovi Hamelikovi (30 rokov).
Toto pátranie im uľahčil zápis „Hellwick“ v nájdenej modlitebnej knižke. Záhadné okolnosti smrti trojice priam vyzývali na to, aby si s ňou obyvatelia spojili nejakú démonickú aktivitu. To ešte potvrdilo ďalšie vyšetrovanie, ktoré odhalilo, že Helvik sa živo zaujímal o nadprirodzeno.
Bol pevne presvedčený o existencii duchov a pomocou rôznych zaklínadiel sa snažil objaviť poklad, ktorý sa podľa legiend mal skrývať v okolí Červeného kríža (čo bol pamätník na morovú epidémiu, ktorá mesto zasiahla začiatkom 18. storočia).
Nadšenec nadprirodzena a okultizmu
Z výpovedí jeho manželky vyplynulo, že Helvik, jeho syn a tovariš odišli z domu 13. marca. Tvrdili, že idú pracovať na blízkom mlyne a nevedia, kedy sa vrátia. Podľa všetkého sa ale uchýlili práve do záhradného domu Juraja Schariczera, kde sa pravdepodobne snažili vyvolať duchov či uskutočniť nejaký rituálny obrad. Ten im mal podľa všetkého pomôcť pri nájdení mýtického pokladu.
Napokon sa ale skončil tragédiou. Prípad bol teda uzavretý ako nehoda. Príbeh o tajomných úmrtiach sa však medzi obyvateľmi Prešporka začal šíriť a jeho obyvatelia si medzi sebou šepkali hrozivé legendy. Hoci cirkevné autority ľudí pred podobnými rečami vystríhali s tým, že ide len o poverčivosť, príbeh si začal žiť vlastným životom.
Hovorilo sa, že mužov zniesol zo sveta démonický pes Tschaunkerl. Tvrdilo sa, že práve jeho sa trojica mužov pokúšala vyvolať. Tschaunkerl mal podľa legiend vychádzať len po zotmení, na krku mal zavesený zlatý kľúč a pohyboval sa práve v okolí Červeného kríža. Kto ho stretne a má zlé svedomie, na mieste zomrie.
Ak má ale dušu čistú, Tschaunkerl ho zavedie k pokladu. Okolie Červeného kríža bolo podľa obyvateľov nebezpečným miestom, v ktorom sa pohybovali duchovia a nečisté sily. Ľudia sa mu tak vyhýbali. Odvážni hľadači pokladov sa však do tých končín vydávali a snažili sa nájsť zakopané zlato. Inak to zrejme nebolo ani v prípade Karola Viliama Helvika.
Posadnutosť prízrakmi sa im stala osudnou
Možno ti ale stále vŕta v hlave, prečo bola trojica tak zvláštne obutá či prečo sa v jej blízkosti nachádzal čerstvý chlieb? Dáva to nejaký zmysel? V skutočnosti sa to dá vysvetliť pomerne jednoducho, hoci pri tom musíme poznať rôzne ľudové legendy a povery.
Tie hovorili, že ak človek chcel, aby zariekanie fungovalo, musel si na jednu nohu obuť čižmu a na druhú filcovú topánku. Dôležitý bol aj chlieb, ten mal mať ochranné účinky a vyvolaným duchom zabraňoval, aby človeku ublížili.
Zdá sa, že v tomto prípade naozaj úradovala pevná a nezdravá viera v nadprirodzeno, ktorá sa dotyčným vymkla kontrole. Svedčí o tom aj fakt, že nešlo o jediný podobný prípad.
Takmer rovnaká udalosť sa v Prešporku odohrala už počas vianočných sviatkov v roku 1715 a tiež pri nej prišli o život traja ľudia, ktorí hľadali poklad v okolí Červeného kríža. Aj oni boli zvláštne obutí a v ich blízkosti sa našiel čerstvý chlieb.