Záhrada pozemských rozkoší (rok vzniku cca 1490 – 1510): Hudba zo zadku
Hieronymus Bosch vytvoril triptych Záhrada pozemských rozkoší v rozmedzí rokov 1490 až 1510. Dielo sa nachádza v madridskom múzeu Prado. Ľavý panel zobrazuje raj s Adamom a Evou, stredný panel predstavuje svet plný zmyselných pôžitkov, pravý panel znázorňuje peklo ako dôsledok ľudských hriechov. Obraz obsahuje množstvo symbolov a fantastických bytostí, čím podnecuje rôzne interpretácie.
Bosch týmto dielom pôvode vyjadril varovanie pred pokušením a morálnym úpadkom. V posledných rokov sa však výskumníci domnievajú, že v ňom ukryl aj tajný odkaz. Na obraze v pekelnej časti sa nachádza zdrvený človek pod lutnou, pričom na jeho holom zadku sa nachádza notový zápis, ktorý číta démon. V roku 2014 túto hudbu prehrali prvýkrát po 600 rokoch a dostala názov Hudba zo zadku.
Olivovníky (rok vzniku 1889): Lúčny koník prišiel o život počas maľby
Extravagantný štýl obrazov Vincenta van Gogha z neho urobil jedného z najpopulárnejších a najvplyvnejších umelcov na celom svete. Aj napriek svojej popularite trpel duševnou chorobou natoľko, že musel byť neustále pod dohľadom lekárov. Jeho brat však trval na tom, aby mu povolili aj naďalej pokračovať v maľovaní vo vonkajších priestoroch, pretože to upokojovalo jeho myseľ.
V roku 2017 však výskumníci objavili dôkaz, že van Gogh skutočne aj maľoval priamo v prírode. Počas mikroskopického skúmania jedného z jeho obrazov Olivovníky si kurátor všimol niečo, čo tam nemalo byť. Vyzeralo to ako malý uviaznutý list vo farbe. Pri bližšom skúmaní sa ukázalo, že išlo o hlavu, nohu a telo malého lúčneho koníka, ktorý musel uviaznuť vo vlhkej farbe, a tak zostal zapečatený.
Stvorenie Adama (rok vzniku 1508 – 1512): Vidíme plášť alebo mozog?
Michelangelo vytvoril fresku Stvorenie Adama medzi rokmi 1508 až 1512 na strope Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne. Dielo zachytáva moment, keď Boh podáva Adamovi iskru života cez dotyk ich prstov. Obraz sa stal ikonickým symbolom renesančného umenia. Michelangelo použil techniku fresky, pričom pracoval v skutočne náročných podmienkach na lešení pod stropom.
V roku 1990 si však jeden lekár všimol istú podobnosť medzi tvarom plášťa a priečnym rezom ľudského mozgu. Podľa jeho tvrdení, keď sa obkreslia obrysy Boha a ostatných postáv, možno vidieť rôzne časti mozgu, zatiaľ čo vlajúci šál pripomína miechu. Je známe, že Michelangelo študoval anatómiu na verejných pitvách, a tak mohol mať dobrú predstavu o tom, ako vyzerá ľudský mozog.
