Nevera patrí medzi najčastejšie dôvody, pre ktoré ľudia oslovia súkromného detektíva. Niekedy už majú silné podozrenie, inokedy hľadajú odpoveď na otázku, ktorá im nedá pokoj. Výsledok vyšetrovania ich však nemusí vždy potešiť – a ani dobrá správa nemusí priniesť okamžitú úľavu.
Práca detektíva sa pritom netočí iba okolo partnerských vzťahov. Súkromný detektív zo spoločnosti DETECO nám v rozhovore porozprával aj o krádežiach vo firmách či pátraní po nezvestnom mladom mužovi.
Pri niektorých prípadoch treba vyraziť do zahraničia, pri iných zas stráviť hodiny čakaním v lese alebo sa pokúsiť zapadnúť medzi cudzích ľudí v štýle skutočného špióna. Vysvetľuje tiež, ako postupuje pri zákazke, prečo klientom neposkytuje informácie o pohybe sledovanej osoby v reálnom čase a kedy môže spoluprácu ukončiť.
Prezradil aj to, koľko môže stáť deň práce detektíva a ktorá zákazka bola najnákladnejšia a najdobrodružnejšia. Taktiež si zaspomínal na obdobie, keď s prácou detektíva ešte len začínal, a prezradil, čo všetko sa odvtedy zásadne zmenilo.
Ako ste sa dostali k práci súkromného detektíva a čo musí človek splniť, aby ju mohol robiť?
Bolo to v roku 2010. Predtým som pracoval pre štát v určitých službách, nešlo však o detektívnu prácu. Keď som skončil, premýšľal som, čomu sa budem venovať, a každý deň som si zapisoval ďalšie nápady.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom oknePotom som zhodou okolností išiel do kina na český film o súkromnom detektívovi. Na názov si už nespomínam. Bol zábavný a pohodový. Pri sledovaní som si uvedomil, že hlavná postava robí niektoré veci spôsobom, ktorý by som vedel zvládnuť lepšie. Povedal som si: Načo si píšem zoznam iných nápadov, keď toto viem robiť a bavilo by ma to? Prvotný impulz teda prišiel v kine.
Pozisťoval som si podmienky. Človek musí mať príslušné oprávnenie, založiť si firmu a začať podnikať. Samotné oprávnenie je však len papier – neznamená, že jeho držiteľ má aj potrebné schopnosti a vie tú prácu robiť.
Začínal som na zelenej lúke. V tom čase už existovali detektívne kancelárie, preto som niektoré obvolal s predstavou, že by som mohol začať u nich. Zistil som však, že hoci na internete uvádzali detektívne služby, reálne ich neposkytovali. Asi v nich nevideli potenciál, ktorý som videl ja a vidím ho dodnes.
Aké prípady riešite najčastejšie a kto sa na vás obracia?
Problémy vo vzťahoch tvoria hlavnú časť našej práce, ale riešime aj krádeže vo firmách, hľadanie osôb či zisťovanie informácií pre advokátov.
Muži a ženy sa na nás obracajú približne v rovnakom pomere. Vekovo je to pestré. Ženy do 25 rokov medzi klientkami prakticky nemáme, do tridsiatky ich je pomenej. Častejšie prichádzajú ženy približne od 35 rokov, ktoré už majú založené rodiny. Mali sme však aj zákazníčku staršiu ako sedemdesiat rokov, ktorá podozrievala svojho dlhoročného partnera. Pán ledva chodil a privyrábal si vedľajšou prácou, no ona bola presvedčená, že tam robí neprístojnosti.
Hlavnou motiváciou klientov býva podozrenie alebo obava. Niečo ich trápi a nevedia sa pohnúť ďalej. Radšej mám, keď si človek povie, že chce objektívne informácie, a obráti sa na nás, než keď obchádza susedov a známych s otázkou, či niečo nevideli. Ľudia mu môžu posunúť nepravdivé informácie alebo opísať udalosť v inom kontexte.
Potvrdzujú sa podozrenia z nevery? Stretli ste sa aj s nevinným vysvetlením?
Niekedy klienti prichádzajú už s istotou. Nevedia však napríklad, kto je tretia osoba, alebo si chcú potvrdiť to, čo už tušia. Keď majú dosť informácií a všímajú si zmeny v správaní partnera, podozrenie sa väčšinou potvrdí.
Sú však aj nevinné vysvetlenia. Spomínam si na partnerku, ktorá niekoľkokrát do týždňa odchádzala večer z domu. V skutočnosti chodila cvičiť. Vedela však, že jej partner k tomu nemá vzťah a prekážalo by mu, že míňa peniaze na trénerku či posilňovňu.
Iný prípad sa týkal dospievajúceho chlapca, ktorý chodil spievať. Doma o tom nehovoril, pretože sa obával výsmechu a nepochopenia. Rodičia si predstavovali kriminálne aktivity alebo to, že sa stretáva s pochybnými ľuďmi. Napokon sa dozvedeli, že chodí spievať.
Keď sa podozrenie nepotvrdí, klient nemusí pocítiť úľavu. Niekto je presvedčený, že sa niečo deje, a aj po našom zistení hovorí: „Ja tuším, že tam niečo bude.“ Taký tlak môže vzťah ešte viac zhoršiť. Aj informácia, že sa nič nepotvrdilo, má však hodnotu. Ak klientovi nestačí, môžeme pokračovať a venovať sa prípadu dlhšie.
Čo si s klientom vyjasňujete pred začiatkom práce? Stalo sa, že ste zákazku odmietli?
Potrebujeme vedieť čo najviac z toho, čo vie klient: informácie o partnerovi, jeho návykoch, o tom, ako žije, kde pracuje a ako sa pohybuje počas dňa. Ak ide o jednorazovú udalosť, zaujíma nás aj jeho program. Keď informácie nie sú k dispozícii, snažíme sa ich doplniť sami.
Na začiatku sú všetci „chrumkaví“. Zlo je vždy na druhej strane a klient sa predstavuje ako bezradný človek, ktorý hľadá pomoc. Keď sa s ním stretávate opakovane a dostáva prvé informácie, niekedy vidíte, ako sa mení jeho správanie.
Ak klient začne hovoriť napríklad: „Ja som to vedel! Tá ešte uvidí!“ a chce vedieť, kedy bude partnerka na konkrétnom mieste, aby si to tam išiel vybaviť, je to pre mňa červená čiara. Informáciu o tom, kde človek bol alebo nebol, dostane klient dodatočne, nie v reálnom čase. Chcem sa vyhnúť tomu, aby tam niekto prišiel robiť scénu alebo sa dopustil násilia.
Ak sa klient začne správať agresívne, nemám problém spoluprácu ukončiť. Vyrovnáme sa za vykonanú prácu a ďalej už cez nás nič nezistí.
Kde sú hranice vašej práce a ako prebieha samotná zákazka?
Snažíme sa, aby bol zákazník spokojný a zároveň sme neporušovali zákon. Nikomu nelezieme do bytu ani do batožiny. Iné je, keď niekomu poradím alebo pomôžem s technikou v jeho vlastnom byte. Nie je to však tak, že by sme niekomu načierno otvorili byt a vnikli dnu. Vo filmoch je to bežné, v realite je to pre nás vylúčené.
Keď treba, je to tímová práca. Väčšinou pracuje človek sám, ale niekedy potrebujeme viac ľudí. Vtedy sa dohodnem s kolegami, ktorí sa v tom vyznajú a sú ochotní spojiť sily.
Každý prípad je individuálny. Najprv sa porozprávame, ujasníme si situáciu a pripravíme plán aj cenovú ponuku. Keď ju zákazník prijme, pustíme sa do práce. Nemáme jednu šablónu pre všetko – záleží na situácii aj na možnostiach človeka, ktorý si nás objednáva.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
