Pri nevere hovorievam, že ak sa niekomu dva týždne venujeme, máme o ňom prehľad a nič sa neukáže, buď tam naozaj nič nie je, alebo treba zmeniť postup. Väčšina klientov chce byť informovaná priebežne. Na konci dňa im môžem povedať, čo sa dialo, nie však v reálnom čase. To sa neosvedčilo.
Ako postupujete, keď klient podozrieva partnera? Využívate napríklad sociálne siete alebo techniku?
Sociálne siete si môžete pozrieť. Málokto je však taký neopatrný, aby tam verejne vystavoval milenku alebo si s ňou vymieňal správy. Sociálne siete môžu trochu pomôcť, ale človek, ktorý chce niečo utajiť, to tam spravidla nedáva.
Ak poznáme denný režim sledovanej osoby, vychádzame z neho, ale overujeme si ho. Realita sa niekedy líši od toho, čo nám klient povie. Pri úradníkoch s pevným pracovným časom je situácia iná než pri podnikateľoch či remeselníkoch, ktorí sa pohybujú na rôznych miestach.
Všímame si, kde človek je a kto je s ním. Keď sa opakovane objavuje na mieste, kam nemá logický dôvod chodiť, môže to naznačovať, že ideme správnym smerom. Nikomu sa nevŕtame v telefóne ani nelezieme do počítača. Využívame aj techniku, o ktorej sa príliš nehovorí. Podrobnosti však nebudem rozoberať.
Aké najnezvyčajnejšie alebo najnáročnejšie situácie ste zažili?
Raz som musel niekoľko hodín čakať zahrabaný v lístí. Pár zaparkoval v prírode, vystúpil z auta a odišiel do lesa. Nemohol som sa za nimi zakrádať a pri aute som zas nemohol len tak stáť ako lesná stráž. Zahrabal som sa teda do lístia a čakal na ich návrat. Dopadol som premočený, zablatený a trochu prechladnutý, ale vyšlo to.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneInokedy sme si na mieste v lese vybudovali zamaskovaný prístrešok a pripravili techniku vrátane mikrofónov. Čakali sme, že prídu konkrétni ľudia a zaznamenáme odovzdávanie kontrabandu. Jeden deň však prišiel sledovaný muž sám a na ďalší už neprišiel. Zachytili sme aspoň časť jeho telefonovania a dozvedeli sa, kam pôjde ďalej, no pripravená akcia sa nekonala.
Sledoval som niekoho aj v nudistickom kempe. Nemôžete sa tam skrývať, pretože by ste pôsobili podozrivo. Musíte sa správať ako ostatní a s mobilom tam nemôžete len tak niekoho filmovať.
Niekedy treba zapadnúť aj na podujatí, na ktoré nepatríte. Pred covidom boli časté veľké firemné večierky. Dostať sa na akciu, nevzbudiť pozornosť a zároveň mať prehľad o človeku, ktorý nás zaujíma, je napínavé. Môže ísť o lekárske podujatie, stretnutie IT pracovníkov alebo ľudí z bankového prostredia.
Stáva sa, že klient ľutuje, čo sa dozvedel? A objednali si niekedy detektívov obaja partneri?
Keď sa potvrdí nevera, ženy dokážu reagovať citlivejšie. Muži spravidla povedia: „Ja som to vedel!“ Aj pre nich je to však ponižujúce a nepríjemné.
Ľútosť sa môže objaviť aj vtedy, keď klient očakáva niečo hrozné a napokon sa dozvie, že partner chodí k psychológovi, pretože sa trápi. Na druhej strane získal dôležitú informáciu a môže sa rozhodnúť, čo s ňou urobí.
Stáva sa aj to, že človek chce zistiť, či jeho partner niekoho má, hoci sám už niekoho má. Môže si chcieť zadovážiť niečo, čo by partnerovi neskôr vyčítal. Také prípady sa môžu „krížiť“, ale nestalo sa mi, že by som pri jednom páre stretol detektíva pracujúceho pre opačnú stranu.
Častejšie sa stáva, že jeden z partnerov špehuje druhého a dáva mu sledovacie zariadenia do batožiny či auta. Keď ich druhý nájde, obráti sa na nás, aby zistil, čo sa deje. Niekedy sa to podarí, niekedy nie.
Koľko stojí práca detektíva a ktorá zákazka bola najnákladnejšia?
Cena závisí od času, cestovania, použitej techniky a počtu ľudí. Na väčšinu vecí stačí jeden človek. Orientačne hovorievam, že treba rátať s približne 300 eurami na deň, ale výsledná cena môže byť aj podstatne vyššia.
Najnákladnejšia zákazka nás zaviedla do Grécka. Leteli sme tam a potom pokračovali trajektom na grécky ostrov. Ubytovali sme sa v rovnakom drahom hoteli ako sledovaná pani. Bolo nás viac a pobyt trval takmer týždeň.
Pár odišiel na trajekt približne o tri hodiny skôr, než sme predpokladali. Ráno sa neobjavil na raňajkách a až od recepčného sme sa dozvedeli, že už dávno odišiel. Potrebovali sme ho však zastihnúť na ceste na letisko. Zabezpečili sme si preto odvoz do prístavu, rýchlostný čln na ďalší ostrov a ďalšiu dopravu. Na letisko sme sa dostali skôr než oni a získali sme záber, s ktorým bol klient spokojný. Bola to taká bondovka.
Stalo sa, že ste pri práci narazili na krádež alebo nezvestnú osobu, ktorú bolo treba riešiť s políciou?
V jednej firme mimo Bratislavy mizli veľmi drahé súčiastky do špeciálnych strojov. Keď sme našli páchateľov, pripravili sme situáciu tak, aby sa s nimi zamestnávateľ mohol porozprávať v práci a aby odcudzené veci, ktoré mali doma, medzitým nezmizli. Hodnota súčiastok bola približne 200-tisíc eur, aj jedna malá súčiastka môže stáť 20-tisíc eur.
Hľadali sme tiež nezvestného mladého muža. Informácie sme odovzdávali jeho rodičom a tie išli aj na políciu. Žiaľ, našiel sa až po mnohých mesiacoch mŕtvy. Bolo to veľmi ťažké, pretože keď vidíte, ako rodičia robia všetko možné aj nemožné, začnete sa do prípadu angažovať aj citovo.
Vyslovene nespolupracujeme s políciou. Obmedzenia sú také veľké, že by sme si podľa mňa navzájom nepomohli.
Pracujete aj v zahraničí?
Pracovne sme boli v Poľsku, Česku, Rakúsku, Maďarsku, Chorvátsku, Nemecku, Grécku či Taliansku. Hovorím však o dlhých rokoch práce, nie o tom, že by to bolo časté. Taká výprava niečo stojí. Ak vieme, kedy človek odlieta a vracia sa, niekedy stačí počkať na jeho návrat a zistiť, s kým sa vracia.
Čo by ste poradili človeku, ktorý sa chce stať detektívom?
Určite musí mať príslušné oprávnenie. Mal by sa o túto prácu čo najviac zaujímať a skúšať si, čo dokáže: či vie zaznamenať pohyb človeka, všímať si jeho správanie a odhadnúť, čo sa bude diať ďalej.
Napríklad keď niekto sedí v reštaurácii, treba vedieť odhadnúť, či tam ešte zostane, alebo sa chystá odísť. Ja musím byť pripravený skôr než on. Nemôže sa stať, že dotyčný už odchádza a ja ešte potrebujem zaplatiť.
Veľa sa dá naučiť praxou, ale niektorí ľudia na to majú aj dar. Iných stresuje príchod do neznámeho prostredia, zapadnutie medzi ľudí či dlhé čakanie v aute v mraze alebo horúčave. Treba si všímať, čo človek dokáže zistiť a či mu taký spôsob práce vyhovuje.
Ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré do budúcnosti!
