Na ukrajinskom fronte sa znovu objavuje choroba, o ktorej sa verilo, že v Európe už dávno zmizla. Plynová gangréna – smrteľná bakteriálna infekcia, ktorá ničí svalové tkanivo – sa vracia v dôsledku moderného zákopového boja a extrémne obmedzených možností evakuácie zranených. Podľa poľných lekárov ide o situáciu, akú Ukrajina či Európa nezažili celé generácie, informuje web iDnes.
Dobrovoľní zdravotníci, ktorí pôsobia na južnom fronte v oblasti Záporožia, opisujú hrôzostrašné prípady infekcií, ktoré sa rozvíjajú v telách vojakov zranených výbuchmi a črepinami. Zranení muži často čakajú celé dni či týždne v provizórnych podzemných staniciach, kým ich dokážu previezť do nemocnice. „Vidíme patologické stavy, aké sa v modernom vojenstve nevyskytli desaťročia,“ hovorí poľný medik Alex. Podľa neho ide o návrat do medicínskeho stredoveku.
Čo je plynová gangréna?
Plynovú gangrénu spôsobujú baktérie rodu Clostridium, ktorým sa darí v ranách bez prístupu kyslíka – v mŕtvom tkanive, kam sa dostanú cez hlboké poranenia. Pacienti trpia neznesiteľnou bolesťou, opuchom, sfarbením kože a typickým praskaním pod povrchom, ktoré vzniká, keď sa pod kožou hromadí plyn. Bez okamžitého chirurgického zásahu infekcia postupuje rýchlosťou niekoľkých centimetrov za hodinu a končí smrťou.
Zvyčajne sa lieči rozsiahlym odstránením odumretého tkaniva a silnými dávkami antibiotík, no na frontovej línii sú tieto postupy takmer nemožné. Laboratóriá na identifikáciu baktérií neexistujú, sterilné prostredie je luxus a lieky sa často nedostanú tam, kde sú potrebné. „V poľných nemocniciach testy neprebiehajú, neviete, ktoré antibiotikum vôbec účinkuje,“ vysvetľuje pre web The Telegraph mikrobiologička Dr. Lindsey Edwards z King’s College London.
Tento typ infekcií pripomína prvú svetovú vojnu, keď vojaci bojovali v bahnitých zákopoch a mali prístup len k primitívnej zdravotnej starostlivosti. Hlina, hnoj a rozklad tkanív vytvárali ideálne prostredie pre baktérie. Po druhej svetovej vojne sa vďaka antibiotikám a modernej chirurgii zdalo, že podobné ochorenia zmizli.
Vojna na Ukrajine vracia späť skryté hrozby
„Ak vyjdete von z úkrytu, zabije vás dron – nie je to preháňanie,“ hovorí Alex. Zdravotníci preto pracujú v bunkroch a pivniciach opustených budov, kde sú podmienky katastrofálne: vlhko, špina, žiadne vybavenie, žiadna sterilita. V týchto provizórnych priestoroch robia len tzv. „damage control surgery“ – základné zákroky, ktoré majú udržať zraneného pri živote do príchodu evakuácie.
„Zranených nám privážajú po dvoch týždňoch od incidentu,“ opisuje Alex. „Sedia v podzemí, s rozkladajúcim sa tkanivom, a my ich udržiavame nažive, ako sa dá.“ Chirurgovia v nemocniciach sú pripravení, no pacienti sa k nim nedostanú. Evakuácie meškajú aj o osem hodín, niekedy aj viac.
Problém zhoršuje aj antibiotická rezistencia, ktorá na Ukrajine prudko stúpa. V dôsledku dlhodobej vojny, chaotického zásobovania a nedostatku cielenej liečby sa šíria rezistentné baktérie, proti ktorým bežné lieky nezaberajú.
Výsledok je desivý. Zranenia, ktoré by sa za normálny okolností dali ľahko prežiť – napríklad amputácie či strata krvi – sa stávajú rozsudkom smrti. „Máme ľudí, ktorí by mohli žiť, no zomierajú, pretože ich nie je možné dostať včas do nemocnice,“ hovorí Alex. Vojna na Ukrajine tak neobnovila len zákopy, ale aj zabudnuté choroby, ktoré mali zostať len v učebniciach histórie.
