9. Bolo mi povedané, že nie som tímový hráč, pretože som nechcel ísť cez víkend – teda počas môjho voľna – s kolegami na tobogany. Šéf si na mne v ten deň zgustol.
10. Manažér ma pokarhal, lebo sa málo usmievam. Na druhý deň som dostala ním napísaný manuál, ako presne, kedy presne a ako dlho sa usmievať.
11. Raz som reálne dostala padáka, pretože sa ma šéf po Vianociach opýtal, či sa teším, že som naspäť v práci, a ja som bez zaváhania odpovedala nie. Niekoho s takým negatívnym prístupom tam údajne nechcú.
12. Šéf na mňa vyletel, pretože sa „patrične nestarám o svoju kancelársku stoličku“. V preklade to znamená, že ju po zmene poriadne nezasuniem za stôl, čo očividne narúša fungovanie celej našej spoločnosti. Ten chlap skoro explodoval.
13. „Si príliš citlivá. Buď začneš akceptovať, že každý má nejakú povahu, alebo sa budeme musieť pobaviť o výpovedi.“ To bolo vyjadrenie môjho šéfa po tom, čo som mu oznámila, že sa mi kolega vyhráža smrťou. Nemusel ma vyhadzovať, odišla som aj sama.
14. Šéf ma skopal pod čiernu zem, lebo som si dovolil odísť na chatu mimo mesta. Štyri dni po sebe som nemal mať žiadnu službu. „To, že nemáš službu, neznamená, že máš voľno. Ak by niekto vypadol, tak ťa budeme potrebovať.“ Podľa tejto logiky som nemal voľno nikdy.
15. Vedúci ma poslal domov, pretože som mala príliš husté obočie. Tvrdil, že to ruší zákazníkov, a trval na tom, aby som si ho vytrhala.
16. Pozval som nového kolegu, nech s nami vybehne na obed. Na druhý deň som bol nastúpený v šéfovej kancelárii a počúval monológ o tom, že som naňho vyvíjal nátlak, a to je vlastne prvým krokom k šikane. Vôbec som nechápal, o čom točí.
