10. Pracoval som na malej turistickej lodi, ktorá fungovala na princípe kyvadlovej dopravy. Raz sme uprostred zmeny zbadali vo vode mŕtve ľudské telo. Oznámili sme to manažérovi v domnienke, že zavolá policajtov. Namiesto toho nám prikázal, aby sme ho vylovili. „Stojí nám v ceste. Doriešime to neskôr.“
11. Porezala som si palec krížom cez necht až do mäsa. Manažér na mňa nahučal, že som opustila svoju pozíciu (lebo očividne som mala radšej ostať v kuchyni a zaliať krvou všetky objednávky). Keď sa mi ani za ten svet nedarilo zastaviť krvácanie, obvinil ma, že to zámerne ešte zhoršujem. Keby som v tej chvíli nemala väčšie starosti, asi ho rovno opľujem.
12. Môj (teraz už našťastie bývalý) šéf sa na mňa naštval, pretože som chcela každý piatok voľno. Musela som dochádzať na chemoterapiu. Môj zdravotný stav mal zrejme hlboko v paži, keďže sa ma opýtal: „To ti to nemôžu robiť cez víkend?!“
13. Bola som v siedmom mesiaci tehotenstva a suplovala u siedmakov za chorú kolegyňu. Jeden z nich po mne hodil stoličku. Okamžite som ho poslala do riaditeľne. Ešte sa za ním nestihli ani dvere zabuchnúť, už ho zástupkyňa ťahala naspäť so slovami: „Veď sa toho toľko nestalo. Nechaj si ho tu.“
14. Pracovala som v obchode. Niekto tam hore rozhodol, že bude strašne super nápad dať za chodu prelakovať podlahu. Celý obchod smrdel od výparov, zákazníci aj zamestnanci padali ako hrušky, od pachu pomaly ani nevideli. Ale samozrejme, nikto nemohol ísť domov, lebo mu to strhnú z platu.
15. Jeden čas som makal vo fabrike na výrobu plastových pohárov. Vedľajšia montážna linka začala horieť. Celou budovou sa niesol kúdoľ čierneho dymu, zo stropu padali obrovské kusy omietky a plamene šľahali takmer až po strom. Vyjadrenie môjho manažéra: „Pokračujte v práci. Veď to sa uhasí.“
