9. Mesiac celý náš IT tím pracoval na obrovskom bezpečnostnom update, rozumej každý počítač vo firme musel byť naprogramovaný individuálne. Bolo nám sľúbené, že za každý týždeň dostaneme bonus v takej výške, akoby sme odrobili 20 hodín nadčasov. Tí, čo boli platení od hodiny, ho dostali. Tí, čo mali mesačnú výplatu (teda aj ja), dostali bejzbalovú čiapku s textom „Ďakujeme za dobre odvedenú prácu“.
10. Celofiremná večera ako oslava na konci roka. Všetci dostali pozvánku, no od nás – pracovníkov firemnej kantíny – sa očakávalo, že počas „zábavy“ stihneme navariť pre 300 zamestnancov. Celý večer sme strávili v kuchyni.
11. Naši dvaja generálni riaditelia si založili podcast. Naším polročným bonusom bola možnosť vypočuť si ho zdarma.
12. Povedal som našej HR manažérke, že prichádzame o ľudí, pretože nie sú dostatočne platení. Vypracoval som prezentáciu a uviedol niekoľko príkladov od konkurenčných firiem, ktoré ponúkali za rovnaké pozície plat často vyšší aj o 25 %. Odpoveď manažérky: „Ale u nich nie je taká príjemná pracovná atmosféra. To tiež treba brať do úvahy.“
13. Počas vysokej školy som pracovala v jednom obchode. Vôbec som sa netajila tým, že je to len dočasné, a len čo dostanem titul, začnem si hľadať prácu učiteľky. Raz som kvôli pohovoru potrebovala prísť o hodinu neskôr. Keď som to oznámila, povedal mi: „Pokojne si zober hodinu aj pätnásť minút.“ Považovala som to za milé gesto, až dokiaľ som nezistila, že keď za deň odpracujem menej ako sedem hodín, môže mi odoprieť obednú prestávku. A presne to aj urobil.
14. Jeden čas som pracoval pre veľký čínsky korporát, ktorý ponúkal porciu instantných rezancov zdarma každému, kto ostane v práci do deviatej večer.
15. Pred rokmi som mal psychicky aj fyzicky náročné zamestnanie, no naša krajina na tom v tom čase nebola práve najlepšie a ľudia boli radi, že vôbec majú prácu. Bolo im jedno, akú. Väčšina ľudí odišla po pár mesiacoch, niekedy dokonca týždňoch, ja som zotrval päť rokov. Moja odmena? 5-eurová darčeková poukážka do kaviarne. V takomto prípade je asi lepšie nedať nič.
16. V mojej predchádzajúcej práci sme mali (úplne zbytočne) veľmi prísny dresscode. Naším „benefitom“ bolo, že sme si mohli zaplatiť za možnosť prísť v džínsoch. ZA-PLA-TIŤ. Kiežby som si robila srandu…
Čítaj ďalej: 18 nešťastných zamestnancov, ktorí rozhodne nemali v práci svoj deň
