Ľudia pracujúci v službách nemajú pojem „nuda v práci“ v slovníku. Asi si nemusíš klásť otázku prečo, no ak predsa, odpoveďou ti budú nasledujúce príhody. Používatelia Redditu sa nedávno na sociálnej sieti podelili o historky so zákazníkmi, ktorí sa im navždy vryli do pamäti, a my sme zopár z tých najbizarnejších zozbierali v tomto článku. Poďme si ich teda prečítať.
1. Do reštaurácie volá pani, chce si objednať jedlo na donášku, ale nechce nám dať adresu. „Nechcem, aby váš oplzlý kuriér vedel, kde bývam!“ Všetka snaha vysvetliť jej, že bez adresy to nemáme ako doručiť, bola márna, až napokon zavesila s tým: „Fajn! Nájdem si nejakú schopnejšiu reštauráciu!“
2. Pripravovala som pacienta, ktorý vykazoval známky demencie, na endoskopiu. Dostal jablkový džús zmiešaný s preháňadlom. Keď som neskôr prišla k nemu na izbu, s pokojom Angličana mi oznámil: „Slečna, ešte raz mi spôsobíte takú besnú sr*čku, tak si nájdem, kde bývate, a nalejem vám ten odporný džús rovno do gágora.“ Do dnešného dňa si nie som istá, či srandoval, alebo to myslel vážne.
3. Okolo pokladne v kine sa ponevieral pán na vozíčku, tak som sa ho opýtala, či mu môžem nejako pomôcť. „Hovoríte po anglicky?“ spýtal sa ma, na čo som odpovedala nie. „Španielsky?“ Nie. „Taliansky?“ Nie. Takto sme preskákali zopár jazykov, až napokon začal plynule hovoriť naším rodným jazykom.
„Nemáte tu náhodou straty a nálezy?“ spýtal sa ma, na čo som mu musela povedať, že, bohužiaľ, nič také nevedieme. „Čo ste stratili?“ chcela som vedieť. Predpokladala som, že to bude mobil alebo peňaženka, ale on zdvihol pravú ruku, na ktorej mal len štyri prsty, a odpovedal: „Palec.“ Ani nečakal na reakciu. Aj s vozíčkom sa otočil a odišiel preč.
4. Chalan prišiel k nám do pizzerie a objednal si pizzu s každou jednou prísadou, ktorú máme. Hovoril som mu, že je to blbosť, 15 prísad je príliš veľa, pizza nebude dopečená, blá, blá, blá. Nie. On to chce. Tak sme mu to upiekli, hodili do škatule a on si spokojne odkráčal. Ani nie o desať minút bol naspäť a hovorí mi: „Mali ste pravdu, bola to blbosť. Môžem dostať klasickú šunkovú?“
5. Pracovala som pri pokladni v železiarstve. Blokovala som nákup ako každý iný, keď zrazu na mňa začala zákazníčka vrieskať ako zmyslov zbavená, lebo používam skener a „ten laser nakazí jej nákup rakovinou“. Za ňou rad hádam až po koniec obchodu a ona ma donútila každý produkt nahodiť manuálne podľa číselného kódu.
Trvalo to dobrých pätnásť minút a ona ma celý ten čas nezabudla prepaľovať nedočkavým pohľadom. Keď som konečne všetko nablokovala, zaplatila a zašepkala smerom ku mne: „Nehovorím, že vám prajem niečo zlé, slečna. Ale ak sa vám náhodou stane niečo zlé, tak som vám to asi omylom privolala.“
6. Jeden čas som pracovala v knižnici. „Vidím, že máte doma stále jednu knihu, ktorú bolo treba vrátiť už pred mesiacom,“ hovorím jednej zákazníčke. „Oh, tamtú. Tak tú nevrátim. Ježiš mi povedal, nech ju spálim.“ Ani si nechcite predstaviť jej reakciu, keď som jej oznámila, že buď ona, alebo Ježiš bude musieť zaplatiť pokutu.
7. Do pizzerie nám volala ženská a chcela, aby sme čas doručenia skrátili na polovicu. Obedňajšia špička, slušne som jej vysvetlil, že to neprichádza do úvahy. Napriek tomu si objednala a zavesila. O chvíľu volala znovu s tým, že sa pýtala v konkurenčnej pizzerii, tam jej to vraj urobia rýchlejšie, takže chce stornovať objednávku. Nie je problém – nebola prvá a určite nie posledná.
„Nieže mi za to prídete posprejovať dom. Ak sa niečo stane, budem presne vedieť, kto to spravil!“ začala vykrikovať na manažéra na telefóne, zatiaľ čo ten sa jej snažil vysvetliť, že nikto z nás sa o jej objednávku nezaujíma natoľko, aby sme spáchali trestný čin.
„No len aby,“ odvrkla a položila. Asi o hodinu neskôr k nám na pobočku napochodovala dvojica policajtov. Aby som to skrátil – tá ženská na nás reálne zavolala policajtov kvôli hypotetickému trestnému činu, ktorý sa ešte nestal.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane