Hotely, kiná, obchodné reťazce… každá spoločnosť má nejaké tajomstvá. No po tom, čo bývalí zamestnanci prezradili na Buzzfeede tieto, si budeš želať, aby si o nich radšej ani nevedel.
1. Keď sa niekto vys*rie v hotelovom bazéne, na chvíľu ho evakuujeme. Ale nie preto, aby sme ho upratali… preto, aby si ľudia mysleli, že ho upratujeme. V skutočnosti tam prilejeme trochu viac chlóru a je vybavené.
2. Pracovala som v pomerne luxusnom hoteli, kde sa na poriadok prihliadalo naozaj len veľmi okrajovo. Čo sa upratovania izieb týka, mali sme časový limit, ktorý sa nesmel prekročiť. Na jednu izbu určitý počet minút. Vedeniu bolo jedno, že sa doprostred koberca vykadil mamut a treba ho vytepovať… na to nebol čas. Dlho som tam nevydržala.
3. Nikdy na hoteli nepoužívam ich poháre. Raz som videl, ako ich upratovačka vypucovala rovnakou handrou, akou predtým drhla záchod a vaňu. S prehľadom môžem povedať, že som sa skoro dogrcal.
4. Pracovala som v jednej z predajní reťazca, ktorý sa zaoberal prenájmom svadobných šiat. Tie šaty sa nikdy v živote neprali. Zamestnankyne vrátane mňa sa ich snažili aspoň trochu očistiť, keď ich nevesta zafúľala od jedla či mejkapu, ale nepomáhalo to. A to nehovorím o tom strašnom smrade – museli sme ich vykúpať vo voňavke, aby sme neumreli od toho príšerného puchu.
5. Desať rokov som makala pre obrovskú kozmetickú firmu a po tejto skúsenosti si už tak skoro nikomu svoj mejkap robiť nedám. Slečny to hrali na profesionálky, pýtali si za robotu neskutočné peniaze a pritom boli lenivé ísť si umyť štetce.
Pár minútová robota, ktorá môže niektorým slečnám s citlivou pleťou naozaj zachrániť krk. Lenže im to bolo jedno a pokojne pracovali týždne s tými istými neumytými štetcami.
6. Brigádoval som v Amerike v kine a musím povedať, že to bolo leto plné zistení. Po prvé – dať si vodu s ľadom v kine je jedno obrovské NIE. Väčšie kiná majú na vedenie vody či ľadu špeciálny systém rúrok a v skratke by sa dalo povedať, že najväčšími fanúšikmi týchto rúrok sú šváby. Nájsť nejakého vo vode alebo v ľade nebolo nič nezvyčajné.
7. Je veľká pravdepodobnosť, že ten popcorn, ktorým sa práve napchávaš pri filme, už pred tebou niekto poriadne ochytal holými rukami. Zamestnancom príde ako ohromná sranda strčiť ruku do ešte nevypukanej kukurice a hrať sa s ňou. Asi netreba podotýkať, že zo záchoda vychádzajú s umytými rukami tak maximálne raz ročne.
8. Syr. V kine nikdy žiaden syr. Ak máš rád nachos so syrom, tak si radšej prines z domu karičku a zaručene to bude bezpečnejšie ako ten ich.
Nie je to len o tom, že tá žltá brečka okolo skutočného syra ani len nešla… omnoho väčší problém je fakt, že tu robím už niekoľko rokov a ešte nikdy som nevidel nikoho ten stroj čistiť. Je to nechutné. Niektorí brigádnici dali radšej výpoveď, ako by sa k tej veci mali priblížiť…
9. Takmer každé potraviny majú pult s čerstvými lahôdkami – majonézové šaláty, nátierky, niekedy pečené mäso či zemiaky… v tomto prípade však slovo čerstvé treba brať s rezervou. Väčšina týchto jedál je vyrobená zo surovín, ktorým končí (prípadne už skončila) záruka.
10. Robím letušku a hneď na začiatku ma kolegovia varovali, nech si v lietadle nedávam nič, čo obsahuje vodu alebo ľad. Tie nádoby sa nikdy nečistia. Ak som smädná, objednám si minerálku – tá je balená a bezpečná.
11. Pracovala som pre obchodný reťazec, ktorý predával spodnú bielizeň. Jeden by si myslel, že keď nám niekto príde reklamovať nohavičky, tak sa odložia niekam bokom. Predsa len, nikto nemôže vedieť, či ich zákazníčka nosila alebo nie. Lenže to sa nikdy nestalo – vyreklamovaný tovar putuje rovno naspäť do regálu.
12. Môj manžel pracoval pre jeden dosť drahý hotel. Raz mi prezradil, že ostatní zamestnanci si to radi rozdávajú v už upratanej hotelovej izbe, ktorá čaká na nových hostí. Potom len narovnajú periny a idú preč.
13. Pred právnikom nikdy nespomínajte, koľko skutočne zarábate (pokiaľ sa to, samozrejme, netýka prípadu). Som právnik a viem, že množstvo mojich kolegov s obľubou zdiera boháčov z peňazí. Za rovnaké služby si od majetnejších ľudí vypýtajú niekoľkonásobne viac ako od tých chudobnejších.
14. Jeden čas som makala v továrni na také tie maličké čokoládové roládky. Keď nejaká roláda nevyšla podľa predstáv (bol zlý obal alebo bublinky v čokoláde), hodili sa do obrovského kontajnera na odpadky. Odtiaľ sa potom povyberali, rozbalili a použili sa ako základ na cesto pre ďalšiu várku.
15. Pracoval som v jednom bare, kde sa väčšinou len pilo, no k pivu sa dali doobjednať nejaké tie chuťovky, napríklad kuracie krídla. Lenže v obrovských balíkoch so surovými kuracími krídlami sa dalo nájsť naozaj všeličo – kuracie hlavy, oči, nohy… proste všetko. Myslíte, že to niekto riešil a triedil? Ani náhodou. Hodili sme to do friťáku a dúfali, že je zákazník až príliš pod parou na to, aby skúmal obsah taniera.
16. Som pracovník úradu práce a viem, že v mnohých prípadoch zamestnanci dávajú ľuďom zúfalo čakajúcim na prácu falošné pracovné pozície. Tieto pozície vôbec neexistujú, a tak každý deň volajú ľuďom a vysvetľujú, že ich neexistujúci zamestnávateľ posunul dátum nástupu. Za ten čas im hľadajú nejaké skutočné zamestnanie.
17. Raz nahneváš pracovníka call-centra a je dosť možné, že ti to tam už nikdy nikto nezdvihne. A okrem toho je dosť pravdepodobné, že si v systéme uvedený ako „prvotriedny čurák“ alebo „krava bez šedej mozgovej kôry“.
