Každá firma má svoje tajomstvá. Od tej najmenšej výrobne na olivový olej až po svetoznámy Starbucks – každá spoločnosť skrýva niečo, čo by spotrebiteľ nemal vedieť. Niekedy je to záhadná, zdraviu škodlivá, ingrediencia, inokedy nešetrnosť voči životnému prostrediu… veď, uvidíte sami.
• Posádka lietadla: Väčšina pilotov a letušiek má zaplatený len samotný let, nie nástupy a výstupy pasažierov či nečakané meškania. Keď sa pasažieri hnevajú, že to dlho trvá, môžu si byť istí, že zamestnanci majú ešte dvakrát také nervy. Nemajú to zaplatené a predsa tam musia byť.
• Chyžná v hoteli: Sedačky v hotelových izbách sa čistia asi raz za pol storočia. Sú naozaj špinavé a nechutné a pokiaľ nemáte náladu usadiť sa na mieste, kde si to pred vami rozdalo minimálne tisíc ľudí, radšej sa im vyhnite. Rovnako aj pohárom, ktoré máte v izbe.
• Šofér kamiónu: Deväť z desiatich šoférov sa počas dlhej cesty nudí, tak pozerá na mobile nejaký film alebo seriál. Nedržia ho síce v ruke, majú ho pripevnený v držiaku na čelnom skle, ale aj tak ich to poriadne rozptyľuje. Držte sa od nich ďalej a určite sa nikdy nespoliehajte na to, že „veď ma ten obrovský nákladiak vidí a spomalí“.
• Opatrovateľka detí: Často vidíme, ako dieťa urobí jeho prvé krôčky. Pred rodičmi to ale radšej nespomíname, pretože by boli smutní, že takú veľkú udalosť prepásli.
• Pracovník čerpacej stanice: Pomerne dlho som pracoval na čerpacej stanici. Nespočetne veľa ráz mi šéf povedal, aby som sa „s tým nesr*l“ a vylial použitý motorový olej dozadu za budovu. Mali sme na to síce špeciálne nádrže, no tie boli vo väčšine prípadov plné a nebolo toho, kto by sa s nimi vysporiadal. Životné prostredie očividne nebolo ich hlavnou prioritou.
• Pracovník vo zvieracích potrebách: Deväťdesiat percent produktov, ktoré sú určené pre nejaké zviera, preň vlastne vôbec nie sú dobré. Balíčky s lacným krmivom pre králiky a morčatá plné obilovín, jogurtové pamlsky plné cukru a farbív pre drobné hlodavce… to všetko tie zvieratá môže predčasne zabiť. Informujte sa, čo má váš domáci miláčik reálne jesť. Keď sa spoľahnete na to, že je tam nakreslený zajko, a preto to musí byť preňho dobré, dopadne to všelijako.
• Pracovník v Starbucks: Vaše mená nepíšeme zle zámerne. Nie je to marketingový ťah spoločnosti, ani snaha ako ukoristiť pozornosť médií. Na prevádzke je zväčša hluk, v rade stojí tisíc ľudí a každý z nich chce svoju kávu. Zamestnanec sa sústredí na to, aby čo najrýchlejšie pripravil správny nápoj, nie na to, či chceš mať na pohári Jano alebo Janko.
• Zamestnanec továrne na múku: Pšeničná múka nie je prirodzene biela. Továrne používajú chlór, aby jej k belosti trošku dopomohli, pretože očividne je pre spotrebiteľa atraktívna len čisto biela múka. Tento proces zvyšuje množstvo lepku, a je to jeden z dôvodov, prečo sa množstvo ľudí v poslednej dobe potýka s jeho intoleranciou.
• Zamestnanec továrne na olivový olej: Vyrábali sme len jeden druh oleja, no balili sme ho do dvadsiatich siedmich rôznych fliaš. Niektoré hlásali importovaný, iný domáci, ďalší panensky čistý… a pritom to bol stále ten istý olej.
• Pracovníčka textilného priemyslu: Oblečenie, ktoré kúpite v outletoch, nie je z minuloročnej kolekcie, ktorá sa nevypredala. Je to celkom nový kúsok vyrobený z nekvalitnejšieho materiálu, ktorý predávajú za podstatne nižšiu cenu. Značky chcú, aby ste si mysleli, že robíte kúpu svojho života a za kvalitný produkt platíte menej. Nie je to tak – platíte menej, lebo je to len handra.
• Kuchár: Ak si v plnej reštaurácii v čase obeda objednáš vegánsky burger, je veľmi pravdepodobné, že sa pražil v rovnakej panvici na rovnakom oleji, ako desať sekúnd predtým kuracie krídelká.
• Pomocník v kuchyni: To, že sa v kuchyni nosia ochranné rukavice, je lož. Nikto ti ich nedá. Na jednu stranu je to nešetrné k rukám, na stranu druhú je to – aj keď sa to nezdá – hygienickejšie. V kuchyni je rušno, všetci sa ponáhľajú a nikto nemá čas umývať milé rukavice po každej jednej potravine. Ak by sa teda nosili, boli by na nich kvantá baktérií.
• Asistent predaja v potravinách: Deväťdesiat percent chladničiek na mlieko je pokrytých plesňou.
• Barman: Majitelia niektorých barov nemajú chrbtovú kosť a oberajú svojich zákazníkov o peniaze, kde sa dá. Prelievajú do fľašiek od drahého alkoholu ten lacný, aby ho mohli predávať za trojnásobnú cenu.
• Pracovníčka továrne na výrobu sviečok: Parafínové sviečky sú toxické a nebezpečné. Viem, čo sme do nich pridávali (dokonca aj do tých, ktoré boli údajne „100-percentný parafín“) a nebolo to kóšer. Odkedy som tam nastúpila, povyhadzovala som z domu všetky sviečky a nové si tak skoro nekúpim. To isté radím aj ostatným. Ak už chcete kupovať sviečky, tak len tie vyrobené zo včelieho vosku, a hlavne, bez vône.
• Someliér: Víno nie je vegánske, niekedy dokonca ani vegetariánske. Proces filtrácie si vyžaduje vaječné bielky, prípadne rybí glej. Nie je to pravidlom, no deje sa to často a zarytí vege ľudia by si toho mali byť vedomí.
• Pracovník banky: Vaša hypotéka bola transferovaná už toľkokrát, že záznamy o vašich platbách nemusia byť kompletné.
• Knihovníčka: Každý deň nachádzam v knihách toaletný papier, účty z potravín či iné zaujímavé objekty, ktoré ľudia použili ako záložku, no zabudli ju vytiahnuť. Aspoň viem, v ktorej časti knihy to vzdali.
• Pracovník továrne: Robím v továrni, ktorá vyrába šialene drahé veci pre šialene zazobaných ľudí. To, že tu zamestnanci makajú za minimálku, je jedna vec (a je to vlastne náš problém, lebo nás nikto nenúti). Ale to, že jeden z našich strojov, nevyhnutný na výrobu týchto drahých sránd, funguje správne len keď pri ňom niekto stojí a štuchá doňho palicou… to už je veľa.
Zdroje: brightside.me, buzzfeed.com, pizzabottle.com, businessinsider.com
