Áno, tá mala huňatá ušatá kopa vie nadeliť riadnu porciu lásky a radosti, no keď príde na tieto veci, najradšej by si ho ubil… mrkvičkou alebo kúskom špenátu, lebo tým jeho rozkošným očkám sa aj tak všetko prepečie.
1. Káble
Keď máte doma králika, tak pravdepodobne viete, že akýkoľvek váš majetok sa momentom kúpy stal jeho majetkom. A všetok jeho majetok treba oňuchať, označkovať a poobhrýzať zo všetkých strán – logicky – a káble rozhodne nie sú žiadnou výnimkou. Je jedno, ako rýchlo bežíš z práce, lebo si si doma zabudol nabíjačku a tvoj telekomunikačný prístroj ti pomaly ale iste zomiera v náručí, keď prídeš domov a pichneš doň kábel… Nič. Vytiahneš a skúsiš znovu. Nič. Vytiahneš a fúkaš – na nabíjačku aj do diery v mobile, jednoducho kamkoľvek, kde by sa mohla skrývať tá miniatúrna molekula prachu, ktorá bráni prietoku energie. Nič. A potom vidíš, ako sa malá huňa krčí v rohu miestnosti – uši sklopené, pohľad nevinný, no v hlave sa určite schuti rehoce, aké ti zas narobil nervy. A tak sa môžeš opäť, tento týždeň už druhýkrát, vybrať do najbližšieho elektra, kde ťa vďaka tvojmu zlatíčku už poznajú aj po mene.
2. Hovienka
Zajace serú. Veľa. A všade. Potom ich naučíš chodiť na záchod, tak sa chvíľu chovajú ako drobné distingvované tvory, bobkujú len na tých desať centimetrov štvorcových, ktoré im plastový záchodík zo zverimexu dovoľuje, no a potom ich chytí puberta. A opäť serú – veľa a všade. Takže ak tajne dúfaš, že tvoje budúce potomstvo bude prebaľovať výhradne tvoja drahá budúca polovička a chováš v sebe akúsi potláčanú averziu voči malým hnedým guľkám, ktoré sa z času na čas okotia aj na miestach, kde by si ich vonkoncom nečakal, tak tento senožrút rozhodne nie je zvieratkom pre teba. Ale to by nebola matka príroda so svojimi očarujúcimi esami v rukáve, keby každému zvieraťu nenadelila do vienka čosi, z čoho sa ti chce grcať. A tak zajkovia nielenže neustále za sebou zanechávajú cestičku malých hnedých prekvapení (keby Janko a Marienka mali so sebou v lese aj králika, chlieb by skutočne nepotrebovali), oni ich potom aj s chuťou papajú. Mňam.
3. Strava
O strave králikov sa toho píše neskutočne veľa. Nesmú to a zase tamto, žiadne obilniny, veľa listových zelenín, ani ľadový šalát, pretože ten nemá pre nich žiadnu nutričnú hodnotu a tiež nie veľa kelu, lebo by ho zdulo. A keďže chudák zajko nevie prdieť, také zduté brucho ho môže aj zabiť. Žiadne tuky, na živočíšne produkty ani nemyslite, príliš veľa mrkvy znamená príliš veľa cukru a to mu môže ublížiť (plus vo výsledku dostaneš hyperaktívneho zajaca a to fakt nechceš) a blá, blá, blá. Semienka sú tabu, čokoľvek, čo obsahuje škrob tiež a za granule vysolíš polku výplaty, lebo na slovenskom trhu sú vyhovujúce asi jedny a nazvala by som ich všelijako, no šetrné k bankovému účtu rozhodne nie. Chodíš okolo neho ako v rukavičkách, snažíš sa mu nastaviť stravu, pri ktorej prežije krásnych a zdravých 10 rokov po tvojom boku… A potom prídeš domov a ten malý zasran žerie koberec. A skrinku. A svokrine jazyky v kvetináči, obal tvojej obľúbenej knihy, vonnú sviečku a nos má poprášený čímsi bielym, takže buď našiel prášok na pranie, cukor alebo ho niekto zatiahol na veľmi zlé chodníčky. Chodíš po byte, kontroluješ napáchané škody, podľa otlačku malých zúbkov vidíš, že sa snažil okoštovať aj sušiak na prádlo a myslíte si, že ho zdulo?!
4. Kaskadér
Králiky majú čierny bod. Keďže majú oči umiestnené na bokoch hlavy, to, čo je priamo pred nimi, nevidia. No niekedy, keď sa na to malé šidlo pozerám, nadobúdam veľmi silný pocit, že ten tvor nemá jediný svetlý bod alebo absolútne žiaden pud sebazáchovy. Alebo má masochistické sklony, ktoré sa teda ale vôbec nesnaží potláčať, a v tom prípade keď to v najvyššej rýchlosti, akú na tých chlpatých nohách vytiahne, napálil do steny, sa mu to možno koniec koncov aj páčilo. Králik je ako malé dieťa, ktoré v sekunde, ako ti na sekundu zmizne z očí, vytopí susedov, spustí poplach v jadrovej elektrárni a zj*bne sa do výťahovej šachty. A ty – ako správny zvierací rodič – máš paniku v očiach, dúfaš, že sa pri tom všetkom celý nedolámal, a on si za tri sekundy už ani nepamätá, že by ho asi niečo malo bolieť.
5. Socializácia
Ak ste si domov doniesli zajka v domnienke, že to bude váš živý mojkací vankúšik, tak ste boli pravdepodobne veľmi sklamaní. Minimálne prvé dni či týždne určite. Áno, králik vie dať kvantá lásky (v priamej úmere s množstvom lásky idú však aj neskquiky z bodu číslo dva) a niekedy sa z neho skutočne vykľuje hravé a maznavé zlatíčko, ale vo väčšine prípadov je to len malý ustráchaný ignorant, ktorý omnoho viac ako o teba, javí záujem o misku s peletkami. A tak to proste je. Zajace sú plaché, množstvo z nich si k tebe nevybuduje vzťah nikdy, lebo jeho mozog nevie spracovať fakt, že sa ho nepokúšaš zožrať. Ak si k tebe však ten vzťah vybuduje, je to kamoš na celý život, bohužiaľ len na ten jeho.
6. Dupanie
Oficiálne zajace dupú, pretože sa boja. Neoficiálne dupú, pretože sa im práve k*revsky chce. A to, že sú aktuálne tri hodiny ráno a tvoj spánkový deficit je mimo normy aj bez toho, aby si musel uprostred noci zajacovi vysvetľovať, že toto by fakt robiť nemusel, je v jeho malej rozkošnej hlavičke naozaj veľmi nepodstatný fakt. On má prázdnu misku, on sa bude dožadovať jej doplnenia a keď to do troch sekúnd neurobíš na základe vašej vzájomnej telepatie, tak začne dupať ako blázon. Potrebuješ sa učiť a už trinásť sekúnd mu nevenuješ pozornosť? Dup. Venuješ mu až príliš veľa pozornosti a rušíš tým jeho osobný priestor? Dup. Je šťastný? Dup. Je nasr*tý? Dup. Kto sa v nich má vyznať? To nikto netuší. No jedno je isté, keď desať minút nepočuješ ani dupanie, ani chrumkanie, ani rýchle šmýkanie labiek po parketách, niečo je zle.
Titulná fotka: pexels.com