Niektoré stretnutia ti zostanú v pamäti navždy — a žiaľ, nie vždy v dobrom. Intuícia je silná vec a dokáže nám veľmi rýchlo napovedať, že niečo nie je v poriadku. Ženy v nasledujúcich spovediach z Redditu si dodnes živo pamätajú chvíle, keď im v prítomnosti istého muža naskočila husia koža, stiahlo sa im hrdlo a ich vnútorný alarm spustil poplach. Čítaj ďalej, ak chceš vedieť, čo sa stalo a čo všetko stačilo na to, aby sa necítili v bezpečí.
1. Keď som mala 18, pracovala som ako predavačka v rýchlom občerstvení. Raz, keď som blokovala objednávku, sa ma zákazník spýtal, kedy končím. Nenapadlo mi nič lepšie, tak som odpovedala: „Neskoro.“ Niekoľko hodín sedel pred prevádzkou a čakal. Sem-tam sa na mňa pozrel a skontroloval, či som stále tam.
Bála som sa ísť sama potme k autu, no potom tam nabehol náš kuchár a poslal ho kade-ľahšie. Na druhý deň sa tam na mňa bol pýtať znovu, no našťastie som mala voľno. Kuchár mu povedal, že som sa ho zľakla, a podala výpoveď. Odvtedy sa tam už, našťastie, neukázal. Na dotyčného kuchára v dobrom spomínam dodnes a verím, že žije šťastným životom.
2. Z práce som chodievala domov autobusom. Každý raz ho šoféroval ten istý šofér, ktorý ma nikdy nezabudol pozdraviť. Nič som za tým nehľadala – predsa len, niektorí ľudia sú skrátka slušní. No tento nie. Jedného dňa mu na mojej zastávke „náhodne“ spadlo pero. Zohla som sa a podala mu ho. On ma schmatol za ruku a zašepkal niečo, čo nie som ochotná zopakovať. Na druhý deň sa so mnou zviezol aj môj brat. Neviem, čo mu povedal, ale viac som toho šoféra nevidela.
3. S mojím terapeutom prišla na pretras viera a ja som spomenula, že som ateistka. Jeho výraz tváre sa v sekunde zmenil. Sedel tam a prebodával ma rovnakým pohľadom, ako v detstve otec tesne pred tým, čo mi ublížil. Bol to ten typ pohľadu, po ktorom prichádza útok – človek to jednoducho vycíti. Zatínal sánku, nežmurkal… a potom zrazu povedal: „Chápem. Dohodnime si ďalšie sedenie.“ Žiadne ďalšie už nebolo. Dodnes som si istá, že keby to nebola online terapia, tak by mi niečo spravil.
4. Párkrát som sa stretla s istým mužom. Jeden týždeň ma pozval v piatok na rande, no musela som odmietnuť s tým, že už mám plány – išla som na večeru s kolegyňami. Nepovedala som mu kam a moje kolegyne poznal len z videnia, keďže ma dvakrát vyzdvihol v práci. Viete si teda predstaviť moje prekvapenie, keď mi uprostred večere kolegyňa hovorí: „Ty si pozvala toho svojho?“
Šokovane som sa otočila a naozaj. Kráčal smerom k nám, prisunul si stoličku a tváril sa, akoby sa nič nedialo. Nevedela som, ako reagovať. Tak som mu len povedala: „Spomínala som, že dnes už mám iné plány. A ako vidíš, neklamala som.“ Nato sa odul a skonštatoval, že ak s ním plánujem zaobchádzať takto, tak nech sa už ani neunúvam mu písať. Počúvla som ho.
5. Odporným hlasom sa ma spýtal, prečo si na záchod beriem aj kabelku. Rozhodla som sa reagovať primerane jeho tónu a nahlas povedala: „Lebo si potrebujem vymeniť tampón. Nikto mi nepovedal, že si na to musím pýtať povolenie.“ V tom momente sa zatváril, akoby som minimálne nas**la na stôl. Povedal mi, nech nerobím scénu – že si to vyriešime v súkromí.
Vyrastala som s matkou, ktorá ma mlátila hlava-nehlava. Viem, čo tieto slová znamenajú. Hodila som na stôl dvacku a bez slova zamierila k svojmu autu. Možno by mi v ten večer reálne fyzicky neublížil, ale nebola som ochotná riskovať „čo ak…“ kvôli prvému rande, ktoré navyše stálo za prd.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
