27.11.2020, 18:30 30.09.2021, 13:13

Zaspal ako elektrikár, zobudil sa ako legenda internetu. Toto je príbeh Harolda, jednej z najznámejších meme tvárí

Dozaista ho poznáš, ale predsa neveríš, že naozaj existuje.

Richard Bonde27.11.2020, 18:3030.09.2021, 13:13

Čas čítania: 3 min

Určite sa ti už stalo, že si dlhé roky vnímal niekoho tvár, napríklad modela v reklame, alebo hlas, ktorý hlási zastávky v MHD, ale vôbec si sa nezamyslel nad tým, že táto osoba naozaj existuje, niekde žije a nejako sa volá. A podobne to takmer určite máš aj s týmto pánom. Volá sa András Arató, má 75 rokov, pochádza z Maďarska a vyzerá takto:

Je veľmi nepravdepodobné, že ťa celý život (pravdepodobne zatiaľ kratší ako ten jeho) obchádzajú meme, ktorých hlavnou postavou je takzvaný Hide the pain Harold, teda legendárny muž na obrázku vyššie. Článok, ktorý práve čítaš, je venovaný práve tomuto sympatickému šedivému pánovi – jeho životný príbeh je zaujímavejší, ako si myslíš.

Od malého chlapca k úspešnému inžinierovi

András Arató sa narodil 22. mája 1945 v maďarskom meste Kőszeg. Na vysokej škole vyštudoval elektrické inžinierstvo a neskôr pracoval v rôznych spoločnostiach ako odborník na osvetlenie. Dostal viacero vedeckých ocenení a isté obdobie bol dokonca viceprezidentom Maďarskej elektrotechnickej asociácie. Už niekoľko rokov je na zaslúženom dôchodku, no, paradoxne, až obdobie jeho penzie mu prinieslo najväčšiu slávu v jeho živote.

„Chcel by som si vás odfotiť…“

Asi sa teraz pýtate, ako sa môže vyslúžený elektrikár stať hrdinom meme? Záhadne, ale v podstate celkom jednoducho. Pred rokmi išiel András na dovolenku do Turecka a priniesol si z nej aj niekoľko fotiek. Tie si však nechcel nechať len pre seba, tak ich nahral na sociálnu sieť, aby ich ukázal aj svojim priateľom.

Zbierka fotiek sa ale dostala aj k fotografovi z povolania, ktorý v Andrásovi zbadal možnosť, ako si zarobiť a zároveň vyplniť potrebné miesto vo webových publikáciách či novinových článkoch, do ktorých svojimi fotografiami prispieval.

Fotograf Andrása prostredníctvom sociálnej siete kontaktoval a pozval ho na skúšobný photoshooting so slovami, že hľadá fotomodela. András bol na jednej strane konzervatívny a nevedel, či do toho chce ísť, ale druhá, zvedavejšia polovica mozgu ho do tejto šlamastiky zatiahla. S fotografom sa stretol a spravili spolu niekoľko fotiek, ktoré sa obom páčili.

Netrvalo dlho a fotograf sa s lichotivými a pochvalnými slovami ozval znovu – Andrásove fotky vraj mali veľký úspech a chcel ich viac. Po niekoľkých stretnutiach ich dokonca bolo až niekoľko stoviek! Na použitie všetkých fotiek ako materiálov do online zásobníkov pre rôzne použitie (v podstate všetky okrem náboženstva, politiky a sexu) mu dal písomné povolenie. A tým si navždy zmenil svoj skromný elektrikársky život na život idola všetkých, ktorí sa radi smejú.

Som meme hero!

O niekoľko mesiacov neskôr si Hide the pain Harold, ktorý o sebe stále netušil, že ho svet za niečo také bude považovať, otvoril online vyhľadávač, aby zistil, kde všade sa za tento čas jeho fotky dostali. Príjemne ho prekvapilo, že sa našiel na webstránke istej nemocnice ako lekár či na iných weboch ako právnik alebo IT technik (dnes ho už nájdeme aj v učebnici slovenčiny pre základné školy). Nuž, a o ďalších pár mesiacov našiel svoju tvár aj inde. Napríklad tu:

Ctrl+Z?

Niektoré obrázky Andrása potešili, iné zase pohoršili. V prvom momente si pomyslel, že s tým chce definitívne skoncovať. Ale ako? Jednak mal podpísanú písomnú zmluvu, že jeho fotografie môžu byť použité kdekoľvek na webe, ale na druhej strane, nikomu nedal povolenie na ich úpravu či alteráciu.

Ďalším problémom bolo, že aj keby mal na zakázanie tejto komickej distribúcie jednoznačné právo, ako to spraviť? Zrušiť webstránku americkej skupiny kamarátov, ktorí sa Andrásovými fotkami zabávajú? Aby to o pár dní neskôr spravil niekto ďalší? Alebo si zavolať právnika a zaplatiť mu nekresťanské peniaze za niečo, čo sa možno ani nijako nedá?

Eventuálne sa však András rozhodol, že jeho fotky, v ktorých ľudia našli umelosť jeho úsmevu, o ktorý ho požiadal fotograf, nechá svetu k dispozícii aj naďalej.

Som viac než len meme hero!

Pred tromi rokmi sa András od predsedu maďarských elektrikárov dopracoval cez fotomodela a hviezdu vtipných obrázkov až do videoklipu skupiny Cloud 9+, ktorá vydala skladbu Hide the Pain. Koho iného by si len do ich klipu mohli vybrať, keď nie Andrása, o ktorom už teraz vieš, že naozaj existuje?

Tagy:

andrás arató, elektrikár, hero, hide the pain harold, hrdina meme, kniha, Meme, najbezpečnejšie krajiny pred apokalypsou

Autor Richard Bonde

Ako každé iné dieťa, so slzami v očiach. V sprievode hlasných výkrikov som v chladný februárový večer krátko po pol desiatej zhliadol umelé svetlá petržalskej nemocnice. Môj otec a jeho prísediaci svokor sa zhodli, že v plači je muzikalita – mali úplnú pravdu. Už o dva roky neskôr som kuchynskú linku v pravidelných intervaloch okrádal o varechy a rozbíjal s nimi vedrá z predsieňovej skrine, predstierajúc bytie súčasťou rockového koncertu so stovkami divákov okolo pódia.Tesne pred piatymi narodeninami som sa s radosťou ocitol na svojej prvej vyučovacej hodine – nebola to ani matematika, ani vlastiveda. Bola to hodina bicích nástrojov, mojich najobľúbenejších 20 minút v týždni. Ako obyvateľ trojizbového bytu však pre mňa akákoľvek domáca príprava neprichádzala do úvahy – pre uspokojenie susedov, rodičov a v absolútne poslednom rade aj mňa som začal chodiť na klavír. A sedem mesiacov na to aj do základnej školy na Benkovej ulici v Nitre – mojom takmer rodnom meste.Roky plynuli a s nimi pribúdalo vedomostí a skúseností, hlavne tých hudobných. Už koncom roku 2011, keď bol môj vek stále na prstoch ukázateľnou hodnotou, ma môj otec, učiteľ hudby, zatiahol do prvej kapely (s asi najmenej kreatívnym názvom tohto milénia – The Kapela), ktorá sa na školskej scéne neujala. Neváhal založiť druhú, v ktorej som opäť obsadil pozíciu klávesáka. Táto o niečo rockovejšia zostava nesúca trošičku kreatívnejší názov Wild People bola úspešnejšia a zanikla až v roku 2016.V živote mladého hudobníka nechýbali ani tie o niečo konvenčnejšie veci – výučba anglického jazyka, z ktorého som v predchádzajúcom roku získal jazykový diplom úrovne C1, informačné technológie, môj takmer denný skracovač voľného času a nepochybne aj zdravá dávka jazdy na bicykli.Roku 2013 som skončil na treťom mieste na prijímacích skúškach na osemročné štúdium v Gymnáziu na Golianovej ulici, opäť v bývalom centre Veľkej Moravy – v poslednej chvíli som však od tohto rozhodnutia ustúpil, no o tri roky neskôr som na rovnakú strednú školu presedlal tak či tak, ale na štúdium pätročné so zameraním na anglický jazyk.V súčasnosti sa snažím svoj život držať čo najbližšie k heslu „príjemné s užitočným”. Jedným z mojich koníčkov je a už oddávna bola verejná doprava – dnes pracujem ako webmaster a redaktor portálu imhd.sk, ktorý sa zameriava na informovanie cestujúcej verejnosti vo viac ako 20-tich mestách na Slovensku, a od jesene som tiež redaktorom najzábavnejšieho webového portálu na Slovensku – EMEFKA.Neodišiel som ani od svojej najväčšej lásky – hudby – ktorou sa, hlavne v tejto situácii, snažím živiť svoj sporiaci účet najlepšie, ako to len ide. Mojím hlavným hudobným projektom je skupina Follow hrajúca prevažne coververzie známych skladieb domácej aj zahraničnej tvorby.Popri práci som profesionálnym zlodejom otcovho auta, sem-tam mu ho vrátim, vždy však nablýskané a dotankované. A nezabúdajúc na to azda najmenej dôležité – maturitný ročník gymnázia. Od septembra sa chystám na Vysoké učení technické v Brne, kde chcem vyštudovať odbor Audioinžinierstvo, zvuková produkcia a nahrávanie na Fakulte elektrotechniky a komunikačných technológií.So svojou súčasnou životnou situáciou som nadmieru spokojný – pevne verím, že sa v tejto hudobno-informatickej vlne udržím čo najdlhšie. Neviem, čo ma čaká, ale stále chcem svet vnímať ako dieťa. Ako každé dieťa, s radosťou v očiach.

Podobné

Prihlásenie