„Zajtra skoro vstávam“
Toto je výhovorka pre tých, ktorí chcú znieť zodpovedne. Tvári sa, že ti ide o zdravý spánok, ale všetci vieme, že tvoj „skorý budík“ znamená vstávanie o deviatej a nočné skrolovanie TikToku do druhej rána.
„Možno prídem, ale len na chvíľu“
Najväčšie sebaklamanie v histórii slovenských akcií. Táto veta znie ako prísľub, no v preklade znamená „možno sa ozvem, ak sa mi fakt bude chcieť“. Väčšinou po nej nasleduje úplné ticho.
„Zaseklo ma niečo v práci“
Ideálna výhovorka pre tridsiatnikov. Vyzerá dospelo, dáva ti punc zodpovednosti a zároveň ťa oslobodzuje od akejkoľvek ďalšej diskusie. Nikto nebude písať: „A fakt?“ – lebo každý vie, že si už dávno doma a pozeráš seriál.
Slováci sú priateľskí, len niekedy viac v teórii než v praxi. Naša schopnosť vymýšľať dôvody, prečo neprísť, by si zaslúžila vlastnú kapitolu v sociologických a psychologických učeniach. A možno to ani nie je o lenivosti – len máme radi svoj pokoj, gauč a bytie doma.
