Veľké oslavy pre malé deti predsa tiež musia byť
Pretože ročné cukríkovoružové dievčatko si určite bude pamätať na oslavu, kde mamina pozvala päťdesiatich ľudí a v tej najnevhodnejšej chvíli si malá princezná v drahom outfite musela vyprázdniť črevá. Balóny, zákusky, trblietky, nafukovacie zvieratká, skákajúce hrady… po ničom inom viac rodič túžiť nemôže.
No čo nespravíme pre naše zlatíčka (a pre fotky na Facebooku)? A pritom malé deti chcú na narodeniny len dve veci. Veľa sladkostí a zašpiniť si tie nové veci od piesku a blata.

Mal by si…
Vedci (asi tí americkí) prišli na to, že posteľ sa nemá hneď po zobudení ustlať. Prv ju treba nechať „vychladnúť“ a po pár minútach môžeme vyrovnávať a spomínať na drahú mamu, ktorá každé ráno chytala z neupravenej postele a ponožiek pod posteľou infarktové stavy.
Mal by si určite aj raňajkovať, ľudia by mali ostávať v nefungujúcom vzťahu hlavne kvôli deťom, mal by si sa dobre učiť, aby si to v živote niekam dotiahol (ha-ha) a na dovolenku si musíš zobrať pol chladničky, však nebudeš míňať na reštiky. Je toho veľa, čo by si mal/nemal/mohol/musel, no, našťastie, je to všetko na tebe.
Vianoce také, aké by mali byť
Veľké upratovanie je zahájené už na začiatku mesiaca a potom sa napätie pomaly stupňuje. Stresovať celý deň za sporákom a nadávať ako pohan, to je taká typická žena v čase lásky a pokoja. A potom nôti gospel pred vianočným stolom a modlí sa ako vzorná kresťanka.
Nečudo, že čoraz viac rodín vymieňa tieto stresujúce dni za ozajstný pokoj a za ušetrené peniaze sa vyberú radšej na lyžovačku alebo len tak niekam leňošiť, poprípade vôbec neprežívajú tradičné vianočné sviatky. Sú v pohode a žijú ďalej tak ako aj tí, ktorí sa v tento deň stihli už päťkrát pohádať.

Bonus
A nakoniec jedna taká zaujímavosť. „Na zdravie“ alebo teda v origináli „Boh ťa žehnaj/ Buď požehnaný“ pravdepodobne pochádza z čias stredoveku, keď prepukla epidémia moru. Takže, ak niekto začal kýchať, znamenalo to, že je chorý a čoskoro umrie. V dnešnej dobe však už ľudia na bežné kýchnutie a choroby neumierajú.
Tiež sa však verilo, že kýchnutie oddelí dušu od tela, a aby sa predišlo ukradnutiu duše Satanom, hovorila sa táto zázračná formulka. Doba pokročila, no želať si zdravie je, práve naopak, celkom pekným zvykom. V Kórei alebo v Japonsku toto vôbec nepoznajú, a ani podľa bontónu sa kýchnutie nemá nijako komentovať.