Možno je to intuícia, možno strážny anjel, ktorý sa rozhodol, že dnes sa ešte na onen svet nepoberieš. Tak či onak, niekedy skrátka vieš, že situácia, v ktorej sa nachádzaš, nie je bezpečná, a musíš sa z nej čo najskôr dostať preč. Presne to sa stalo aj týmto používateľom Redditu. Na sociálnej sieti sa podelili o prípady, keď im rýchly únik zachránil krk, a my si dnes zopár z nich spolu prečítame.
1. Irán, január 1979. Mal som deväť rokov. Mama bola nízko postavená diplomatka a jedného dňa sa vrátila domov z práce so slovami: „Máme 90 minút, aby sme sa dostali na letisko a odišli z krajiny.“ Vedela, že do pár dní, ak nie hodín, spadne vláda a bude veľmi zle. Podarilo sa nám dostať na nákladné lietadlo a s jedným kufrom a 500 dolármi odletieť do USA. Na ďalší deň sa odohral štátny prevrat, počas ktorého popravili a zabili mnohých ľudí.
2. Bola som na základnej škole. Stála som na našej príjazdovej ceste a čakala na autobus, keď predo mnou zrazu zastavila dodávka so zatemnenými oknami. Chlapík stiahol okno a povedal mi, že sa stratil. Chcel, aby som mu poradila nájsť cestu. Zrazu som mala žalúdok až v hrdle a kývajúc hlavou „nie“ som začala cúvať naspäť k domu.
„Poď bližšie. Nepočujem ťa, keď si tak ďaleko,“ povedal mi. Našťastie, mama cez okno v kuchyni zbadala, čo sa deje, a vybehla von. V sekunde, ako ju uvidel, zavrel okno a dupol na plyn. Nemyslím si, že takto by reagoval človek, čo sa naozaj len potreboval opýtať na cestu.
3. Bol som v tábore a väčšina našich animátorov len nedávno vyliezla zo strednej. Akurát sme si v lese rozložili stany, keď sa zrazu z hory začali dole rútiť ľudia. Všetci boli v panike. Animátori neváhali, schmatli, čo mohli, nahnali zhruba 15 detí do áut a zaviezli nás do akejsi reštaurácie. Išlo o lesný požiar, ktorý sa šíril rapídnou rýchlosťou. Keď si na to teraz v dospelosti spomeniem, je mi jasné, že tým mladým animátorom nebolo všetko jedno.
4. Išla som si zabehať. Uprostred štandardnej trasy som si všimla nešťastnú babičku, mohla mať tak 80 rokov, ako sedí na obrubníku a nevie sa postaviť. Keď si ma všimla, mávla ku mne rukou a ja som okamžite pribehla. Len čo som k nej podišla bližšie, prepadol ma pocit, že niečo nie je v poriadku. Bolo mi ľúto nechať starú pani len tak bez pomoci, ale nemohla som si pomôcť.
Ospravedlnila som sa, že jej nedokážem pomôcť, a pokračovala v behu. O pár sekúnd neskôr som sa obzrela, a čo nevidím – pri babičke zastavila dodávka a ona bez problémov vyskočila na rovné nohy a nastúpila. Myslím, že v ten deň som prekonala svoj osobný rekord, lebo tak rýchlo domov som ešte nebežala.
5. Turistika v horách, začalo zapadať slnko a my sme zrazu začuli najhlučnejší dunivý rev, aký sme kedy počuli. Doslova rozvibroval stromy naokolo. Všetkým sa nám bez srandy zježili chlpy na celom tele a inštinktívne sme začali utekať, čo nám sily stačili. Dodnes si myslím, že nás niečo lovilo, a rozhodne to niečo nebolo priateľské.
6. Roky dozadu som išiel do banky. Pri otváraní dverí som nadviazal náhodný očný kontakt so zamestnankyňou, ktorá na mňa takmer nebadane pokrútila hlavou „nie“. Vtedy som si všimol človeka so zbraňou. Rýchlo, no opatrne som odtiaľ vycúval, utekal do auta a zavolal políciu. Niekde počas toho všetkého mi niekto nasr*l do nohavíc. Fakt neviem, kto to bol.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
