7. Keď som mal 8, mama s tetou nás aj s bratrancami zobrali do reštaurácie na večeru. Bol to malý podnik, do ktorého takmer nikto nechodil. Kým sme jedli, dnu vošli dvaja muži a vyzerali veľmi podozrivo. Jeden si prehmatával vrecká, zatiaľ čo druhý, očividne vydesený na smrť, vybehol von a začal vracať.
Prvý ho prišiel upokojiť a huckal ho, nech sa vráti naspäť dnu. Druhý nesúhlasne pokýval hlavou. Mama hodila peniaze na stôl a vyhlásila, že okamžite odchádzame. Už vtedy som vedel, že sa deje niečo veľmi zlé, a v živote som nevidel mamu takú nervóznu. Keď sa na to spätne pozriem, domnievam sa, že plánovali ozbrojenú lúpež.
8. Dve hodiny ráno, s kamarátom sme šoférovali po neosvetlenej ceste. Zrazu sme pri krajnici zbadali ležať muža. Kamarát, ktorý bol za volantom, začal spomaľovať, ale ja som mal z toho celého veľmi nepríjemný pocit. Povedal som mu, nech skrátka ideme ďalej. Neviem, či to bola pasca, alebo len opitý týpek na ceste z krčmy, ale viem, že keď sme sa vracali naspäť, už tam neležal.
9. Halloween v Soule v roku 2022. Bola som tam, aj s kamarátkami sme boli obklopené mŕtvymi ľuďmi, ktorých udupal dav, a trvalo nám 5 hodín, kým sme sa odtiaľ dostali. Doteraz som sa cez to nepreniesla.
10. Potrebovala som zabiť čas pred dohodnutým stretnutím, tak som sa išla pozrieť do zvieracích potrieb. Ako som tak prechádzala pomedzi regály, zrazu ma ovalil nepríjemný pocit. Keďže trpím úzkosťami, nie je to u mňa nič nezvyčajné. Najprv som sa snažila upokojiť, no keď to neprechádzalo, povedala som si: „Kašľať na to, veď tu nemusím byť.“
Prešla som ledva pár metrov, keď som za sebou začula zvuk šmýkajúcich sa gúm. Obrovské SUV-čko napálilo rovno do presklenej steny zverimexu, zdemolovalo regály a zastalo zhruba tam, kde som predtým stála ja.
11. Pristála som na menšom termináli medzinárodného letiska v Cancúne v Mexiku. Ja som Američanka, moje dve kamarátky, ktoré leteli so mnou, sú Európanky. Po pasovej kontrole nám zamestnanec letiska povedal, že na nás vonku čaká taxík, ak máme záujem. Ja som odmietla, že radšej pôjdem autobusom, no moje dve kamarátky vyhlásili, že som len paranoidná, a nahnali ma do auta.
Len čo sme nastúpili, dvere sa zamkli a my sme nemohli vystúpiť. „Našťastie“ sa ukázali mexickí policajti. Keď nás dostali von, aj oni nám ponúkli, že nás odvezú do hotela. Predtým, ako stihli kamarátky čo i len ústa otvoriť, som slušne odmietla a zamierila k zastávke autobusu. Možno som paranoidná Američanka, ale niekedy sa to naozaj vypláca.
Čítaj ďalej: „Sesternica zabila svoje tri deti.“ Ľudia sa podelili o ohavné činy svojich blízkych
