8. „Potrebujeme nejaké decko. Kto tu ešte nemal 18?“ Slová staršej sestry mojej kamarátky, ktorá – ako sa ukázalo – zneužívala svojich mladších súrodencov a ich kamarátov na krádeže. Veci, ktoré nakradli, následne predávala, aby mala na omamné látky. Kamarátka sa mi neskôr priznala, že to pre ňu hádam od štrnástich robila tiež. Začala ju odmietať, keď zmaturovala na samé jednotky a získala prestížne štipendium.
9. „Neuveriteľné. Hluché decko je to posledné, čo v rodine potrebujeme.“ Práve som vystúpila z auta a začula, ako toto moja mama hovorí cez plot susede. Pár týždňov dozadu som porodila svojho druhého syna. Narodil sa hluchý.
10. Šéf veľkej firmy zakončil konferenciu so slovami: „Ďakujem vám za vašu pozornosť. Vidíme sa zase zajtra.“ Keď zliezol z pódia, začula som ho, ako si mrmle popod nos: „Pevne verím, že sa zajtra už nezobudím.“
11. Pracovala som na recepcii nemocničnej pohotovosti. Pýtala som sa pacientov na základné informácie o ich probléme a potom som ich posúvala správnym oddeleniam. Raz z ambulancie vyšiel chlapík a sadol si naspäť do – v tom čase prázdnej – čakárne. Nepripisovala som tomu veľkú pozornosť a odbehla si na toaletu.
Keď som sa vracala, začula som, ako sám sebe niečo rozpráva. Po pár sekundách som si uvedomila, že hovorí o mne. Veľmi detailne opisoval, ako si počká na koniec mojej zmeny, pôjde so mnou až k autu, kde ma niečím ovalí po hlave, odvezie ma na odľahlé miesto, pohlavne zneužije a následne zav*aždí. Skoro som sa povracala. Nemocničný SBS-kár ma potom dva mesiace každý večer odprevádzal k autu.
12. Tesne predtým, ako sa otec kvôli práci odsťahoval do iného mesta, mali neskoro v noci s mamou veľkú hádku o peniazoch. Nepamätám si presné slová, ale v zápale hnevu povedal niečo ako: „Presne toto je dôvod, prečo som tvrdil, že mať druhé dieťa bola chyba!“ Hovoril o mne.
13. Raz som začula svojho šéfa, ako pri rannom kávičkovaní hovorí vysoko postavenému manažérovi: „Je mi jedno, komu svojimi činmi ublížim. Ak tým dostanem, čo chcem, tým to pre mňa hasne.“ Jeho slová vo mne zarezonovali a krátko nato som podala výpoveď.
14. S priateľkou sme počuli, ako čašníčka po spísaní objednávky vedľajšieho stola zamrmlala: „Ja sa asi zast*elím.“ Nevedeli sme, či to fakt myslí vážne, ale aj tak sme jej pre istotu nechali štedré prepitné. Úprimne, ani sa jej nečudujem – stôl vedľa nás bola partia čistých kre*énov.
