Po krátkej zastávke vo východnej Ázii sa dnes opäť vrátime na jazykovú mapu Európy a navštívime našich severných susedov. Paradoxne, hoci je Poľsko naším susedom a spája nás slovanská spolupatričnosť, mnoho z nás nemá veľké znalosti z poľštiny. Poďme to teda teraz spoločne napraviť článkom so zaujímavosťami z poľského jazyka.
1. Poľština je po angličtine a waleštine tretím najpoužívanejším jazykom vo Veľkej Británii a zároveň mu patrí 29. priečka najpoužívanejšieho jazyka na svete.
2. V zemepisnom strede Poľska sa nachádza mesto Lodž. Po poľsky sa toto mesto volá Łódź a ako asi mnohí správne tušia, v preklade meno mesta znamená loď. Loď sa dokonca nachádza aj v erbe mesta. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby toto mesto nebolo vo vnútrozemí Poľska, bez jediného väčšieho jazera či rieky.
3. Na rozdiel od slovenčiny či češtiny, v poľštine sa prídavné mená nachádzajú až po podstatných.
4. Hlavným dôvodom prečo my, západní Slovania, teda Česi, Slováci a Poliaci, a časť južných Slovanov, píšeme latinkou, a nie cyrilikou, je katolícka cirkev. Východní Slovania a druhá časť južných Slovanov, ktorí píšu cyrilikou, majú prevažne obyvateľstvo ortodoxného vyznania.
5. V roku 2010 titul najkrajšieho poľského slova vyhralo slovo źdźbło (čítaj ako ždžbuo), čo je steblo.
6. Poľština nemá veľké nárečové rozdiely. V 18. a 19. storočí bolo Poľsko pod nadvládou iných mocností a uniformita poľského jazyka bola jedným z mála zjednocujúcich faktorov medzi Poliakmi.
7. Deti v poľských školách sa naspamäť učia úryvok z Mickiewiczovho diela Pán Tadeáš, ktorý znie Litva, domovina moja, ty si ako zdravie (Litwo, Ojczyzno moja! ty jesteś jak zdrowie). Áno, Litva a nie Poľsko. Poľsku totiž kedysi patrili aj územia ďalej na východ, ktoré sa dnes nachádzajú v Litve, Bielorusku a na Ukrajine.
8. Poľský jazyk je jediným slovanským jazykom, ktorý si zachoval nosové samohlásky ą (vyslov ako on) a ę (vyslov ako en).
9. Najstaršia kompletná po poľsky písaná veta pochádza z roku 1270 z kroniky zvanej Księga Henrykowska. Čo je však ešte zaujímavejšie, je samotný obsah spomínanej vety, kde istý muž hovorí svojej manželke, aby si oddýchla a on umyje riad (Day, ut ia pobrusa, a ti poziwai, v súčasnom poľskom prepise Daj, ać ja pobruszę, a ty poczywaj). Jasný dôkaz, že feminizmus existoval v Poľsku už v 13. storočí.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
