Kultúrne tradície
Historicky najstarším náboženstvom v Mongolsku je šamanizmus. Niekedy nazývaný tengerizmus, bol v dávnych dobách úzko prepojený so všetkými súčasťami života Mongolov. Toto náboženstvo uctieva prírodu, zvieratá a božstvá, z ktorých najdôležitejším je „nebeský otec“ (tengri). Aj napriek rôznym tlakom sa šamanizmus v krajine udržal a dnes sa k nemu hlási 2,5 % mongolských obyvateľov.
Neskôr získal dominantné postavenie budhizmus, ktorý vyznáva približne polovica obyvateľov krajiny. Na začiatku 20. storočia bol asi každý tretí mongolský muž budhistickým mníchom. Po nástupe komunistov v roku 1924 bolo náboženstvo aktívne potlačované štátom a mnohé tradície navždy vymizli.
Nech sa stane, čo sa stane, jedna vec Mongolov nikdy neopustí. Je to ohromujúce umenie hrdelného spevu. Speváci ovládajúci khoomei sú schopní zaspievať dva alebo viac rôznych tóny súčasne. Medzinárodne najznámejšou tvárou mongolského hrdelného spevu je Batzorig Vaanchig, obľúbený aj v prostredí tvorcov memes.
Maškrty (nie pre každého)
Ak sa pozrieme na tradičný jedálniček Mongolov, môžeme prísť k záveru, že vegáni v tejto krajine nie sú vítaní. Vychádzajúc z pastierskeho spôsobu života veľkej časti populácie je zrejmé, že gro stravy predstavuje mäso a mliečne produkty.
Mäsité jedlá sú pripravované z mäsa oviec, kôz, diviny, koní aj tiav. Mongolskí kuchári nešetria tukom, pretože miestne zimy sú veľmi kruté a treba sa na ne dobre pripraviť. Najpopulárnejšie jedlo khorkhog je jahňacie mäso varené nad ohňom spolu s mrkvou, cibuľou a zemiakmi.
Popri mäse je mlieko druhou základnou surovinou mongolskej kuchyne. Národný nápoj Mongolska predstavuje airag – fermentované mlieko kobyly, podávané ako slabý alkoholický nápoj. Rozšírené sú rôzne jogurty a kefíry, v Mongolsku sa zmrzlina konzumuje celoročne.
Veľký chán Temudžin
Ak sa povie Mongolsko, každému napadne jedno meno – Džingischán. Pravda je, že Džingischán nie je meno ale titul. Prvý „veľký chán“, ktorého jazdci plienili územia od Kórei po Moravu sa vlastným menom volal Temudžin. Temudžin v roku 1204 zjednotil mongolské kmene a stal sa zakladateľom Mongolskej ríše. Všade, kam sa jej bojovníci dostali, zanechávali za sebou státisíce mŕtvol.
Odhaduje sa, že Džingischánove výpravy si vyžiadali asi štyri milióny civilných obetí a materiálne škody, ktoré zmenili úrodné územia na púšte. Pozitívnym prínosom jeho výbojov bolo vytvorenie prepojenia východnej Ázie, moslimského sveta a kresťanskej Európy, čo umožnilo kultúrnu výmenu. Po svojej smrti v roku 1227 bol Džingischán na vlastné želanie pochovaný na neznámom mieste a lokalita jeho posledného odpočinku je dodnes záhadou.
Kým v niektorých krajinách je trendom stavať sa ku vlastnej histórii kriticky a vnímať dobyvateľské dobrodružstvá predkov ako niečo negatívne, v Mongolsku sa takýmito vecami nezaoberajú. Temudžin je dodnes bezkonkurenčne najznámejšou a najobľúbenejšou historickou postavou a to sa len tak skoro nezmení.
