To, že si muži a ženy vzájomne prejavujú náklonnosť sa nemení. Postupom času sa však menia spôsoby, ako si tú náklonnosť vyjadrujú.

Od pokusov, ktoré mali vždy jasne určené pravidlá, sme sa dostali k žiadostiam na sociálnych sieťach a posielaniu polonahých fotiek. Ako si ľudia prejavovali náklonnosť kedysi a ako to robia dnes? 

Zoznamovanie nebolo také jednoduché

Naši prarodičia a možno aj niekoho starí rodičia sa zoznamovali podľa pravidiel, ktoré boli podobné s viktoriánskou érou. Muž nemohol len tak osloviť ženu, keď si to zmyslel. Džentlmen nemohol byť predstavený slečne, ak ona neudelila povolenie. Akonáhle mu udelila povolenie, mohol ju brávať do divadla, na bály a iné kultúrne podujatia.

Podobne to bolo aj u našich starých a prastarých rodičov. Zoznámenie, a teda aj vzťah, mal smerovať k založeniu rodiny, v opačnom prípade boli akékoľvek podobné iniciatívy mužov spoločensky neprípustné.

Počas viktoriánskej éry bolo neprípustné, aby žena prejavovala o muža dychtivý záujem, rovnako to bolo aj u mužov. Akokoľvek si mohli byť vzájomne blízki, museli si držať odstup. Tak hovorila etiketa.

Žena nemohla prejaviť iniciatívu

Nielen vo viktoriánskej dobe tomu tak bolo. Možno by ti to potvrdili aj tvoji prastarí rodičia. Ak sa aj žene nejaký muž páčil, on mal byť ten, ktorý jej bude dvoriť a ona bude tá dobýjaná. Ak muž nemal so ženou nejakých známych, ktorí by ich zoznámili, musel si vyhľadať jej meno a adresu a napísať jej list. Samozrejme, že to všetko s ospravedlnením, že sa jej ako cudzí človek ozýva.

Aranžovanie kvetov

Teraz si muži spomenú, že by sa slečna potešila kvetom, iba ak má nejaký sviatok, prípadne, je Valentín. Česť výnimkám. Kedysi však kvety zohrávali dôležitú úlohu aj pri flirtovaní. Aj dámy potrebovali nejaký jazyk, ktorým by dali pánom najavo, čo si o nich myslia. Cez floriografiu, zložitý jazyk „kvetov“, dávali ženy mužom najavo svoju náklonnosť.

Veľmi prísne pravidlá

Ak slečna prijala niekoho pozvanie alebo list, mohli sa stretnúť napríklad na zábave, kde však museli byť zdržanliví. Mohli prehodiť pár slov, počastovať sa zvodnými pohľadmi, no nič viac. Hneď nato sa očakávalo, že mládenec pošle slečne list.

Tykanie nebolo v žiadnom prípade prípustné. Napríklad, slečna nemohla oslovovať svojho milého ani krstným menom, až po zásnubách. Pre pár nebolo možné ani stretávanie sa osamote pred svadbou.

Zmeny v zoznamovaní sa

S nástupom rôznych médií a technológií sa začalo meniť aj zoznamovanie. Kedysi bolo úplne prirodzené, že sa ľudia zoznamovali cez inzeráty. Posielali si listy, neskôr si mohli telefonovať, smskovať.

Teraz si môžeme písať na sociálnych sieťach. Deti deväťdesiatych rokov si napríklad namiesto posielania listov prezváňali, zatiaľ čo teraz si už ľudia skôr lajkujú fotky na sociálnych sieťach.

Kto preberá iniciatívu?

Momentálne už nie sú také striktné pravidlá o tom, kto má koho osloviť prvého. Neraz sa stáva, že práve žena je tou, ktorá svojho budúceho partnera zbalí vďaka tomu, že podnikla prvé kroky.

Terapeutka mi prezradila, že dnešní muži sa zväčša boja odmietnutia, preto už nerobia prvé kroky a čakajú práve na to, keď urobí žena prvý krok alebo dá mužovi jasný signál. Rozhodne však ženy ocenia, keď sa ich muži snažia zbaliť a robia gestá, ktoré si vyžadujú viac námahy ako len napísanie na sociálnej sieti.

Zdroj: people.howstuffworks, Spoločenský lexikón – Ľudovít, M.