Dnes nám to už môže pripadať neuveriteľné, ale stále na svete existujú celé kmene, ktoré neprišli do kontaktu s modernou civilizáciou. Už pred nejakým časom sme ti priniesli článok o takzvanom Mužovi z diery, ktorý je jediným preživším svojho kmeňa.
V dnešnom článku sa pozrieme na 10 kmeňov, ktoré žijú v takmer úplnej izolácii a odmietajú akýkoľvek kontakt. Aktivisti, ale aj niektorí politici tvrdia, že ich právo na vlastný život musí byť rešpektované a viaceré oblasti, kde sa títo domorodci pohybujú, sú pre bežných ľudí neprístupné. Aj napriek tomu im však hrozí smrť, a to najmä kvôli nelegálnemu klčovaniu pralesov.
1. Sentinelci
Sentinelci sú domorodý kmeň, ktorý obýva ostrov Severný Sentinel v Indii. Patria ku kmeňom, ktoré agresívne odmietajú akékoľvek pokusy o kontakt. V izolácii žijú už pravdepodobne viac ako 60-tisíc rokov. Indická vláda zakázala komukoľvek vstupovať na ostrov a necháva Sentinelcov žiť po svojom.
Nie je celkom jasné, koľko obyvateľov sa na ostrove nachádza, ale odhaduje sa, že populácia kmeňa sa pohybuje v číslach 50 až 500. Sentinelci sú lovci a zberači, používajú luky a šípy. Nevie sa, či dokážu založiť oheň a zrejme nemajú poznatky ani o pestovaní plodín.
Ľudia sa ich niekoľkokrát pokúšali kontaktovať, ale Sentinelci odmietajú akýkoľvek zásah do ich života. Neraz sa to skončilo úmrtiami. Sentinelci zabili dvoch rybárov, ktorí sa dostali do blízkosti ostrova a pomerne nedávno zasypali šípmi aj kresťanského misionára Johna Allena Chaua. Ten porušil nariadenie indickej vlády a ilegálne sa vydal na ostrov, aby domorodcov obrátil na kresťanskú vieru.
2. Korubo
Kmeň Korubo žije v Brazílii v západnej Amazonskej nížine. Sami seba nazývajú Dslala. Žijú takmer v kompletnej izolácii. V roku 1996 sa o kontakt pokúsil výskumník Sydney Possuelo a zaznamenal niekoľko faktov o tomto kmeni.
Ako zbrane používajú kopije a otrávené šípy. Živia sa rybami, opicami, vtákmi, divokými prasatami, ovocím či kukuricou. Majú určité znalosti o pestovaní plodín. Podľa Possuela sa rozdelili na dve skupiny, pričom jednu z nich vedie žena menom Maya. Menšia skupinka by mala mať približne 23 členov, tá väčšia 150 členov. Korubo sa často dostávajú do krvavých potýčok s inými domorodými kmeňmi.
Nie je známe, že by mali nejaké náboženstvo. Občas z neznámych dôvodov vykonávajú vraždu nemluvniat. Počas rokov došlo k niekoľkým mierumilovným kontaktom, ale niektoré sa skončili aj úmrtiami. Preto sa brazílska organizácia FUNAI, ktorá sa zaoberá právami domorodcov, snaží obmedziť kontakt a nechať príslušníkov kmeňa žiť v pokoji.
3. Himarimã
Kmeň Himarimã má približne tisíc členov. Žijú v blízkosti rieky Phiranhas v Brazílii. Často sa dostávajú do konfliktov s ostatnými kmeňmi. Odmietajú kontakt s modernou civilizáciou, ako aj kontakt s inými domorodcami.
Aj kvôli tomu sa o nich vie len málo. Majú vlastné náboženstvo, čo ale nebránilo kresťanskému misionárovi Steveovi Campbellovi, aby porušil brazílske zákony a vstúpil na ich územie. Podľa organizácie FUNAI tak Campbell vystavil domorodcov obrovskému nebezpečenstvu, keďže Himarimã nemajú (ako ani ostatné nekontaktované kmene) vypestovanú imunitu a môže ich zabiť aj obyčajná nádcha.
Podľa FUNAI by v tom prípade Campbell mohol byť obvinený z genocídy.
4. Carabayo
Nekontaktovaný kmeň Carabayo žije v Kolumbii v Južnej Amerike, v Amazonskom pralese v blízkosti hranice s Brazíliou. Je ich asi 150. Za posledné roky mali viaceré násilné strety s okolitým svetom, čo u nich vyústilo v to, že sa ešte viac stiahli hlbšie do pralesa.
Vláda im povoľuje žiť po svojom a zakazuje akýkoľvek kontakt s nimi.
5. Wayampi
Domorodci Wayampi žijú na území Brazílie a Francúzskej Guiany. Dohromady majú približne 1 615 členov v celkovo jedenástich dedinách. Praktikujú vlastné tradičné domorodé náboženstvo. Venujú sa lovu, a to najmä rýb. Inak konzumujú najmä zemiaky, banány či maniok.
Wayampi sa delia na niekoľko skupín. Niektoré z nich majú kontakt s okolím a od 70. rokov 20. storočia vymieňajú bavlnu a iné produkty za modernejšie vybavenie (háčiky na ryby, muníciu či panvice). Medzi domorodcov, ktorí odmietajú akýkoľvek kontakt (aj s ostatnými kmeňmi), patria asi dve väčšie skupiny Wayampi.
6. Toromona
Toromona je kmeň žijúci v Bolívii, konkrétne v blízkosti riek Madidi a Heath. Veľká časť národného parku, ktorý kmeň obýva, bola bolívijskou vládou vyhlásená za ich územie. Kmeň Toromona má približne 200 členov a pravdepodobne nikdy neprišiel do kontaktu s cudzími ľuďmi.
Aj počas španielskej kolonizácie bolo pre kolonizátorov náročné dostať sa do oblastí, kde Toromona žili. V roku 1997 sa po stopách Toromona vybral nórsky biológ Lars Hafskjold, ale bez stopy zmizol. Iné kmene však s domorodcami Taromona do kontaktu prichádzajú. Nie sú zaznamenané žiadne násilné boje medzi nimi.
Podľa tých mála informácií, ktoré o nich máme, sa dobrovoľne rozhodli žiť v izolácii.
7. Yuqui
Yuqui sú ďalším bolívijským nekontaktovaným kmeňom. Žijú vo východnej Bolívii a podľa odhadov z roku 2003 má ich kmeň asi 220 členov. Počas histórie sa niekoľkokrát dostali do kontaktu s okolitým svetom. Prvá zmienka o nich pochádza od španielskych kolonizátorov z roku 1548.
Často sa s nimi dostávali do krvavých konfliktov, keďže akýkoľvek kontakt odmietali. V 50. rokoch sa dostali do konfliktu aj s bolívijskou vládou. O ich životnom štýle sa vie len málo. Majú vlastné náboženstvo a žijú nomádskym životom. Chytajú ryby, lovia zvieratá, ale farmárstvo zrejme nepoznajú. Namiesto neho si však robia zásoby.
Väčšina zo svojej izolácie počas rokov vystúpila a naučili sa farmárstvu, prípadne predávaniu vyrobených artefaktov. Malá časť Yuqui však stále ostáva v izolácii.
8. Jururei
Jururei je názov pre malý kmeň, ktorý má asi osem až desať členov. Žijú v domorodom teritóriu Terra Indigena Uru-Eu-Uaw-Uaw v Brazílii.
Dostali sa do konfliktov s drevorubačmi, ktorí ničili prales. Tí sa snažili Jururei vyvraždiť. Napriek tomu sa maličkej skupine podarilo prežiť. O ich existencii sa odborníci dozvedajú len z občasného vzdialeného kontaktu a z informácií od okolitých kmeňov.
Odborníci nemajú a nemali príliš veľa príležitostí sledovať život Jururei, takže o nich prakticky nič nevieme. Ich jediná dedina, ktorú vedci navštívili, bola opustená a zničená.
9. Kawahiva
Kawahiva žijú v Brazílii v blízkosti mesta Colniza. Patria k nomádom a často sa presúvajú z miesta na miesto. Ich kontakt s modernou civilizáciou je takmer nulový. Väčšina dôkazov o ich existencii pochádza z predmetov, ktoré po sebe zanechali (šípy, chatrče či košíky). O ich existencii sa úrady prvýkrát dozvedeli niekedy v roku 1999.
Málokedy ich vídajú aj členovia iných domorodých kmeňov. Patria k lovcom a zberačom, na žiadnom mieste nezostávajú príliš dlho. Používajú luky a šípy, pravdepodobne nenosia žiadne šaty. Ich história zrejme siaha až do roku 1750, ale vedci nemajú dostatok informácií, aby to mohli určiť presne. Podľa organizácie FUNAI existujú Kawahiva v minimálne štyroch oddelených skupinách.
10. Mashco-Piro
Mashco-Piro obývajú ťažko prístupné časti Amazonského pralesa. Malo by ich byť 100 až 250 a sami seba nazývajú Nomole. V minulosti bola väčšina z nich zmasakrovaná nájazdníkmi, takže sa preživší presunuli do ťažšie prístupných miest.
Živia sa najmä rybami. Ich život je však ohrozovaný nelegálnou ťažbou pralesa. Do dnešnej doby existuje len niekoľko fotografií členov tohto kmeňa. Vláda v Peru zakázala ľuďom kontakt s nimi, aby sa na domorodcov nepreniesli choroby, ktoré by ich mohli (v dôsledku nevyvinutej imunity) zabiť.
