Seriál Černobyľ si odnáša priaznivé kritiky aj divácke ohlasy. Medzi nimi sa môžeme dočítať aj to, že filmári boli skutočným udalostiam mimoriadne verní a ich dielo je takmer akýmsi dokumentom v hranej forme.
Nie je to úplne pravda. Tvorca seriálu Craig Mazin si predsa len dovolil istú dávku umeleckej licencie, v mnohých ohľadoch však bol až prekvapivo presný. Poďme si to rozobrať podrobnejšie. Pokiaľ ste však seriál doteraz nevideli, tak upozorňujeme, že v článku sa nachádzajú spoilery.
1. Bola intenzita výbuchu porovnateľná s atómovými bombami v Hirošime a Nagasaki?
Túto informáciu sa dozviete nielen zo samotného seriálu, ale dočítate sa o nej prakticky v každom článku o černobyľskej tragédii. Niektorí vedci však tvrdia, že to nie je úplne presné porovnanie. Išlo o dve radikálne odlišné situácie.
Zatiaľ čo v Hirošime bol efekt na život či zdravie človeka o to väčší, čím bližšie stál k miestu explózie, v prípade Černobyľu bola situácia odlišná. Rádioaktívne látky sa totiž vzniesli do atmosféry a rozšírili sa na omnoho väčšej ploche počas dlhšej doby. Porovnanie s Hirošimou je tak skôr len orientačné.
2. Existovala Ulana Khomyuk?
Bieloruská vedkyňa Ulana Khomyuk, ktorú v seriáli stvárňuje Emily Watson, v skutočnosti nikdy neexistovala. Aj keď ide o výmysel scenáristov, postava Khomyuk je inšpirovaná viacerými skutočnými vedkyňami, ktoré boli prítomné v Černobyle krátko po havárii.
3. Mal výbuch silu zničiť prakticky celú Európu?
V seriáli táto veta skutočne padne. Konkrétne v druhej epizóde vedkyňa Ulana Khomyuk informuje, že explózia má silu vymazať celú populáciu Kyjeva, časť Minska a významné časti Sovietskeho zväzu, Litvy, Lotyšska, Bieloruska, Poľska, Československa, Maďarska, Rumunska a väčšinu Východného Nemecka.
Podľa vedcov bola však takáto možnosť v dobe katastrofy málo pravdepodobná a zo strany scenáristov tak ide skôr o zveličenie pre väčší dramatický efekt.
4. Snažili sa Sovieti využiť robotov na vyčistenie kontaminovaného prostredia?
Táto informácia sa zakladá na pravde. Sovietska vláda totiž skutočne zvažovala vyčistiť zamorenú oblasť ovládanými robotmi. To sa však ukázalo ako nemožné, keďže roboty nedokázali v podobnom toxickom prostredí pracovať. Na scénu tak museli nastúpiť ľudia, z ktorých prišli mnohí o život.
5. Havária helikoptéry
Havária helikoptéry z druhej časti seriálu je vymyslená tak na 50 %. V skutočnosti k havárii naozaj došlo, avšak došlo k nej až dva týždne po explózii v Černobyle. Tvorca seriálu Craig Mazin priznal, že v tomto prípade (aj v niekoľkých ďalších) porušil chronológiu udalostí, aby divákom ukázal nebezpečenstvo výbuchu, a aby tým zvýšil dramatickosť celého seriálu.
6. Bolo jednotkám prikázané zastreliť zvieratá s vysokým stupňom ožiarenia?
Mrazivá scéna zo štvrtej epizódy, v ktorej vojaci strieľajú zvieratá z blízkosti reaktora, sa zakladá na skutočných udalostiach. Obyvatelia mesta Pripiať mali len 50 minút na to, aby si zbalili najnutnejšie veci. Svojich domácich miláčikov však nechali vo svojich domoch, keďže si mysleli, že sa skoro vrátia. Aby sa rádioaktivita ďalej nešírila, sovietski vojaci ich museli zastreliť.
7. Existoval Vasilij Ignatenko a jeho tehotná žena?
V tomto prípade sa filmári držali dobre zdokumentovaných faktov. Požiarnik Vasilij Ignatenko a jeho žena Ľudmila skutočne existovali. Ignatenko bol jeden z prvých, ktorý sa dostal na miesto katastrofy a v dôsledku ožiarenia musel byť hospitalizovaný.
Jeho manželka ho navštívila aj napriek tomu, že bola tehotná. Ignatenko však napokon zomrel. Jeho manželka Ľudmila prežila, avšak jej dieťa zomrelo už po štyroch hodinách. Ignatenko, ako aj mnohí ďalší požiarnici a pracovníci, ktorí položili pri záchrane svoje životy, sa stali hrdinami Ukrajiny.
Zdroj: wikipedia.org, businessinsider.com, chernobylplace.com
