oTo prvé slovo je najdlhšie fínske slovo, ktoré si určite nezapamätáš. A to druhé slovo je známa fínska nadávka, ktorú si určite zapamätáš. Aspoň niečo, keďže fínčinu v našich zemepisných šírkach veľmi nepočuť. Takéto jazykové srandičky, ktoré sa pri listovaní v učebnici objavujú, sú jednou z najkrajších vecí pri učení sa nového jazyka.
1. Fínsky jazyk nepozná gramatické rody. Nemá dokonca ani zámená pre jednotlivé rody. On, ona či ono je jednoducho hän.
2. Ako každý jazyk, aj fínčina má nárečia. Ale asi žiadny jazyk nemá také rozdielne tvary osobného zámena 1. osoby jednotného čísla. Ja sa v štandardnej fínčine povie minä, v Helsinkách mä, v Tampere mää, v meste Rauma mnää, v Kuopio mie a v meste Kotka miä.
3. Spomínané fínske nárečia sa primárne delia na východné a západné. Jedným zo slov, na základe ktorého vieme určiť, či ide o západný, alebo východný dialekt, je výraz označujúci brezové prútiky používané v saune. Vo východných nárečiach sa tieto prútiky nazývajú vasta a v západných vihta.
4. Najstarší písaný text po fínsky pochádza z 13. storočia. Doteraz nie je celkom rozšifrovaný, ale vedci sa domnievajú, že ide o akúsi kliatbu.
5. Fíni nepoznajú slovo prosím. Namiesto toho používajú ďakujem, t.j. kiitos, všade, kde sa len dá.
6. Meno obľúbenej značky oblečenia Napapijri je odvodené od fínskeho slova pre polárny kruh – napapiiri.
7. Hoci študenti cudzích jazykov tento jazyk veľmi neobľubujú, u metalistov je číslom jeden. Presne tak, metalisti zbožňujú fínčinu. Väčšina cudzincov sa rozhodne naučiť po fínsky práve kvôli záľube v metalovej hudbe. Fínsko má viac metalových kapiel než akákoľvek iná krajina. A väčšina ich pesničiek je vo fínčine.
8. Vo fínčine existuje dvojslovná veta s deviatimi rôznymi prekladmi. Je to kuusi palaa a jej význam závisí od kontextu. V slovenčine to môže byť:
Smrek horí.
Smrek sa vracia.
Číslo šesť horí.
Číslo šesť sa vracia.
Šesť z nich sa vracia.
Šesť z nich horí.
Tvoj mesiac horí.
Tvoj mesiac sa vracia.
Šesť kusov.
9. Fínčina a jej zvuk sa veľmi páčili J. R. R. Tolkienovi, autorovi Pána prsteňov. Pri tvorbe elfských jazykov údajne vychádzal práve z nej.
10. Vo Fínsku si všetci tykajú. Aj napriek tomu, že vykanie vo svojom jazyku majú.
11. Fínsko je krajinou s najväčšou mierou rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi. Nikde vo svete nemajú toľko žien vo vrcholových funkciách a politike, ako majú vo Fínsku. Jazykovedci sa domnievajú, že to môže byť spôsobené posadením hlasu.
Ich hlasy sú približne na rovnakej úrovni. Polopatisticky vysvetlené, Fínky nemajú príliš piskľavý hlas a Fíni nemajú príliš hrubý. Takže, rovnaký hlas znamená rovnaké kariérne možnosti.
12. Hoci sú fínčina aj maďarčina ugrofínske jazyky, Fín sa s Maďarom bez tlmočníka neporozpráva. Tieto dva jazyky sú si tak podobné asi ako slovenčina a albánčina.
13. Z fínčiny sa do cudzích jazykov mnoho slov nedostalo. Napriek tomu ich slovenčina zopár má. Napríklad: tundra, sauna či kambala (to je tá morská ryba so splošteným telom a očami umiestnenými na jednej strane).
14. Slovo hääyöaieuutinen znamená v preklade plány na svadobnú noc. Už samotný preklad je sám o sebe veľmi zaujímavý. No všimni si, že je tam 9 po sebe nasledujúcich samohlások. To hádam nemá žiadne slovo v žiadnom inom jazyku, či?
15. Mimochodom, lentokonesuihkuturbiinimoottoriapumekaanikkoaliupseerioppilas znamená v slovenčine: pomocný mechanik bezmotorového lietadla s prúdovou turbínou, bez licencie. Veľmi užitočný výraz, však?
