Nie, portugalčina nie je to isté ako španielčina. V mnohých aspektoch sú diametrálne odlišné, hoci je pravdou, že tieto jazyky sú si veľmi blízke. Približne ako slovenčina a čeština, pri ktorých je, ako dobre vieme, podobností aj rozdielov nemálo.
Je veľká škoda, že portugalčina vždy akosi zostáva v tieni španielčiny, a že ľudia sa skôr vrhnú na výučbu španielčiny, no portugalčina je taktiež prekrásny a veľmi užitočný jazyk. Ak toho o portugalčine veľa nevieš, určite si prečítaj náš článok. A ak aj ty poznáš nejakú zaujímavosť, napíš nám ju do komentárov.
1. Portugalčina sa vyvinula z latinčiny a stala sa oficiálnym jazykom Portugalska už v roku 1290. Veľa ľudí si však neuvedomuje, že po portugalsky sa nehovorí len v Portugalsku, ale vďaka portugalským moreplavcom sa dohovoríš aj v Brazílii, Angole, Mozambiku, Guinea-Bissau, na Kapverdských ostrovoch, v Rovníkovej Guinei, na Svätom Tomášovi a Princovom ostrove, vo Východnom Timore, v Zanzibare, v malajskej Melake, v čínskom Macau a indickom Diu, v Damane a Goi.
2. V celosvetovom meradle ovláda portugalčinu približne 300 miliónov ľudí, a pritom v samotnom Portugalsku žije len 10,5 milióna obyvateľov.
3. Brazílska portugalčina sa podobá viac na portugalčinu 18. storočia než na súčasnú európsku portugalčinu. Keď Portugalčan počuje alebo číta brazílsku portugalčinu, má pocit, že sa preniesol o 250 rokov do minulosti.
4. V portugalskej vete existujú tri možné miesta, kde môžeme umiestniť zámená. A to buď pred sloveso (Nada me disseram, t. j. Nič mi nepovedali), za sloveso (Disseram-me nada, v preklade Nepovedali mi nič) alebo do stredu slovesa medzi jeho základ a gramatickú príponu (Dir-me-iam nada, čiže doslova Nepoved-mne-ali nič).
5. Mená pracovných dní sú jednoducho označené podľa poradia dňa v týždni. Sobota je síce sábato, ktoré je odvodené od židovského šabatu a nedeľa je domingo, z latinčiny deň pána Boha, ale pondelok je segunda-feira, druhý deň, lebo nedeľa sa ráta ako prvý deň. Ďalej utorok je terça-feira, tretí deň, streda je štvrtý deň quarta-feira, štvrtok je piaty deň quinta feira a piatok je sexta-feira, šiesty deň.
6. Vo všeobecnosti platí, že Portugalčania veľmi dobre rozumejú po španielsky, ale naopak, Španieli, aj napriek jazykovej príbuznosti, mávajú s portugalčinou celkom veľké problémy.
7. Portugalčina má bohatú slovnú zásobu, za ktorú vďačí vplyvom z iných jazykov počas posledných dvoch tisícročí. Hovorí sa, že takmer každé jedno slovo má v portugalčine 3 alebo 4 synonymá, pričom každé jedno má latinské, grécke, arabské alebo resp. keltské korene.
8. Osobné zámeno você sa v európskej portugalčine používa pri vykaní a v brazílskej portugalčine, naopak, pri tykaní.
9. Shakira, Ricky Martin či napríklad Nelly Furtado aktívne ovládajú portugalčinu.
10. Ak chceš poďakovať po portugalsky, tak si zapamätaj slovo obrigada, ak si dievča, a obrigado, ak si chlapec. V portugalčine slovo ďakujem mení rod podľa pohlavia hovoriaceho.
11. Hoci portugalčina patrí medzi obľúbené jazyky, počet študentov portugalského jazyka niekoľkonásobne vzrástol v roku 2014. Mnohí sa v tomto roku začali učiť po portugalsky len kvôli majstrovstvám sveta vo futbale, ktoré sa konali vtedy v Riu de Janeiru.
12. Ak v nejakom texte uvidíš vlnovky nad samohláskami, pomlčky uprostred slov (napr. Chamo-me João) a písmeno C s chvostíkom (navegação), a takmer každé slovo je vyslovené cez nos, jedná sa jednoznačne o portugalčinu, a nie o španielčinu či iný románsky jazyk.
13. Keď v roku 1822 získala Brazília svoju suverenitu, jazyk pôvodných obyvateľov Amazónie menom tupí, bol navrhnutý ako oficiálny jazyk novovzniknutého štátu, ktorý sa túžil dištancovať od Portugalska. Ako však vieme, úradným jazykom sa stala napokon portugalčina. Možným dôvodom neúspechu tohto plánu bola neexistencia slovníka jazyka tupí.
14. V arabčine znie slovo pre pomaranč bórtuan, čo je vlastne len skomolenina od slova Portugal. Aj v gréčtine je portokáli pomaranč, opäť skomolenina od Portugal. A v rumunčine tiež – portocală. Takže, je jasné, že pomaranče do východnej oblasti Stredomoria dovážali ako prví Portugalci.
15. Počas 15. a 16. storočia japončina prevzala z jazyka portugalských misionárov mnoho slov. Japonské pan, z portugalského pão, je chlieb. Japonské manto, portugalsky manto, je plášť. A japonská tempura, z portugalského temperar, je ten slávny japonský pokrm z malých kúskov smaženého jedla, ktorý tak všetci zbožňujeme.
