Sobota 23.10.2021
sk
Alojzia
cz
Teodor
, Theodor

Približne každá štvrtá slovenská domácnosť má doma psa. O týchto chlpatých kamarátoch teda mnohí vieme skutočne veľa, no vedomosti o kope iných zvierat u nás často zaostávajú.

Ak si milovníkom zvierat, teraz ťa potešíme: pripravili sme si pre teba článok o zaujímavostiach z rôznych kútov ríše živočíchov, ktoré ti vyčaria úsmev na tvári či zhodia dolnú čeľusť. Tak sa na ne poďme spoločne pozrieť!

Shutterstock

1. Potkany sú šteklivé

Šteklenie je veľmi zaujímavá vec – málokto vie, na čo je vôbec dobré, ale všetci ho máme radi. Hlavne keď ho môžeme na niekom testovať. Mimochodom, ak si ešte nečítal náš článok, ktorý je celý zameraný na šteklenie, nájdeš ho tu.

Fascinujúce však je, že okrem ľudí a niektorých druhov opíc je šteklivý už iba jeden zvierací druh – potkany. Vedci zistili, že keď je potkan šteklený na chrbte, bruchu či krku, jeho somatosenzorický systém vykazuje zvýšenú aktivitu. Na rozdiel od ľudí, potkany sa zo šteklenia tešia a zostanú sklamané, keď šteklenie skončí.

2. Chobotnice sú elitou spoločnosti

Istotne poznáš dobre známy frazeologizmus Má modrú krv – používa sa na opis šľachtica alebo šľachtičnej. V skutočnosti (nie, k tejto informácii sme naozaj nepriložili zdroj, je to snáď jasné) majú všetci ľudia krv červenú. Aké neslýchané!

To však neplatí u chobotníc. Tieto záhadné vodné živočíchy majú krv sfarbenú domodra. Môže za to látka s názvom hemocyanín, ktorá obsahuje veľa medi a je modrej farby. Aby toho však nebolo málo, chobotnice majú tri srdcia a deväť mozgov. Fascinujúce, však?

Shutterstock

3. Tučniaky sa vedia zasnúbiť

Ak zažíva mladá žena pocit nekonečnej lásky, istotne sa teší na moment, keď si jej pravý kľakne na koleno a požiada ju o ruku. Ver či never, niečo veľmi podobné robia aj tučniaky.

Ak sa malý pingvínik zaľúbi do krásnej tučniačice, ako znak lásky jej prinesie malý kamienok – zväčša pekný okruhliak – a požiada ju tým o ruku. Tučniačie páry si preto zostávajú verné až do konca života, čo je pre nás, ľudský druh, často veľmi surrealistický príbeh…

4. Opice milujú opicu

A nielen v zmysle lásky opice k opici. Šimpanzy totiž rady popíjajú. V záujme svojej chuti na miernu alkoholom spôsobenú stratu rovnováhy vyliezajú na palmy, odkiaľ si zoberú trochu palmovej miazgy. Tá sa v priebehu pár minút až hodín kontaktu s čerstvým vzduchom premieňa na akési pofidérne víno.

Toto „palmové víno“ obsahuje až štyri percentá alkoholu a menšie šimpanzíky sa ním vedia poriadne doraziť. Tak teraz už vieš, prečo sa tvoje sobotné rána zvyknú prezývať opica.

Shutterstock

5. Quokky sú najhoršie maminy

Ak nevieš, čo je quokka, pravdepodobne tráviš málo času na internete. Valabia quokka je akási zmenšenina kengury, ktorá už zopár rokov nesie titul najšťastnejšieho zvieratka na svete. Musíme uznať, že na tom niečo predsa len bude.

Okrem širokého úsmevu však známe aj jednou oveľa brutálnejšou vlastnosťou. Keď má mama quokka so sebou aj svoje dieťa a rozbehne sa po nej predátor, vyberie nedospelého potomka zo svojho vaku, hodí ho na zem a utečie, aby sa zachránila. Popri titule najšťastnejšieho zvieratka si titul matky roka určite nezaslúži!

Shutterstock

Ako hodnotíš tento článok?

Richard Bonde
Ako každé iné dieťa, so slzami v očiach. V sprievode hlasných výkrikov som v chladný februárový večer krátko po pol desiatej zhliadol umelé svetlá petržalskej nemocnice. Môj otec a jeho prísediaci svokor sa zhodli, že v plači je muzikalita – mali úplnú pravdu. Už o dva roky neskôr som kuchynskú linku v pravidelných intervaloch okrádal o varechy a rozbíjal s nimi vedrá z predsieňovej skrine, predstierajúc bytie súčasťou rockového koncertu so stovkami divákov okolo pódia.Tesne pred piatymi narodeninami som sa s radosťou ocitol na svojej prvej vyučovacej hodine – nebola to ani matematika, ani vlastiveda. Bola to hodina bicích nástrojov, mojich najobľúbenejších 20 minút v týždni. Ako obyvateľ trojizbového bytu však pre mňa akákoľvek domáca príprava neprichádzala do úvahy – pre uspokojenie susedov, rodičov a v absolútne poslednom rade aj mňa som začal chodiť na klavír. A sedem mesiacov na to aj do základnej školy na Benkovej ulici v Nitre – mojom takmer rodnom meste.Roky plynuli a s nimi pribúdalo vedomostí a skúseností, hlavne tých hudobných. Už koncom roku 2011, keď bol môj vek stále na prstoch ukázateľnou hodnotou, ma môj otec, učiteľ hudby, zatiahol do prvej kapely (s asi najmenej kreatívnym názvom tohto milénia – The Kapela), ktorá sa na školskej scéne neujala. Neváhal založiť druhú, v ktorej som opäť obsadil pozíciu klávesáka. Táto o niečo rockovejšia zostava nesúca trošičku kreatívnejší názov Wild People bola úspešnejšia a zanikla až v roku 2016.V živote mladého hudobníka nechýbali ani tie o niečo konvenčnejšie veci – výučba anglického jazyka, z ktorého som v predchádzajúcom roku získal jazykový diplom úrovne C1, informačné technológie, môj takmer denný skracovač voľného času a nepochybne aj zdravá dávka jazdy na bicykli.Roku 2013 som skončil na treťom mieste na prijímacích skúškach na osemročné štúdium v Gymnáziu na Golianovej ulici, opäť v bývalom centre Veľkej Moravy – v poslednej chvíli som však od tohto rozhodnutia ustúpil, no o tri roky neskôr som na rovnakú strednú školu presedlal tak či tak, ale na štúdium pätročné so zameraním na anglický jazyk.V súčasnosti sa snažím svoj život držať čo najbližšie k heslu „príjemné s užitočným”. Jedným z mojich koníčkov je a už oddávna bola verejná doprava – dnes pracujem ako webmaster a redaktor portálu imhd.sk, ktorý sa zameriava na informovanie cestujúcej verejnosti vo viac ako 20-tich mestách na Slovensku, a od jesene som tiež redaktorom najzábavnejšieho webového portálu na Slovensku – EMEFKA.Neodišiel som ani od svojej najväčšej lásky – hudby – ktorou sa, hlavne v tejto situácii, snažím živiť svoj sporiaci účet najlepšie, ako to len ide. Mojím hlavným hudobným projektom je skupina Follow hrajúca prevažne coververzie známych skladieb domácej aj zahraničnej tvorby.Popri práci som profesionálnym zlodejom otcovho auta, sem-tam mu ho vrátim, vždy však nablýskané a dotankované. A nezabúdajúc na to azda najmenej dôležité – maturitný ročník gymnázia. Od septembra sa chystám na Vysoké učení technické v Brne, kde chcem vyštudovať odbor Audioinžinierstvo, zvuková produkcia a nahrávanie na Fakulte elektrotechniky a komunikačných technológií.So svojou súčasnou životnou situáciou som nadmieru spokojný – pevne verím, že sa v tejto hudobno-informatickej vlne udržím čo najdlhšie. Neviem, čo ma čaká, ale stále chcem svet vnímať ako dieťa. Ako každé dieťa, s radosťou v očiach.

Pridaj svoj komentár

Komentáre 0

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Anketa dňa
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné vyplniť
    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max 15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné vyplniť
      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max 5mb
        *dané pole je potrebné vyplniť